KNIHA TÝŽDŇA / KATOLÍCKA CIRKEV
Zabudnime na chvíľu, že nemožno byť aj poctivým liberálom a zároveň aj dobrým katolíkom
Liberálny katolicizmus je čosi ako okrúhly štvorec. Nemožno vylúčiť aspoň teoretickú možnosť, že v jednom z možných svetov by raz mohol jestvovať. Akurát ho v skutočnom svete nikto nikdy nevidel: a to jednoducho preto, že základná logická konzistentnosť niečo podobné zo svojej podstaty vylučuje.
Zabudnime však na chvíľu na to, že nemožno byť aj poctivým liberálom a zároveň aj dobrým katolíkom. A predstavme si to skôr ako nálepku pre hnutie, ktoré je stále súčasťou kresťanstva, ktoré uznáva (niektoré) jeho ideové východiská, pracuje s nimi, využíva ich ako regulatívne kritérium a vzhľadom na ne hodnotí – trebárs rímsku kúriu.
Azda najznámejším predstaviteľom takéhoto prúdu v rámci kresťanstva je Hans Küng. A jeho osobné, zaujaté a často i príliš príkre dejiny katolíckej cirkvi v knihe Katolícka cirkev (Premedia 2013) zrejme patria k dielam, ktoré by si mal prečítať nielen kresťan, ale pravdepodobne úplne každý, kto chce vstúpiť do ktorejkoľvek intelektuálnej debaty v západnom svete.
Neoverovať, čítať
Nemusí sa nám to páčiť. Môžeme proti tomu dokonca protestovať, no myšlienky, idey a mnohé z postupov sveta, v ktorom dnes žijeme, jestvujú práve preto, že sa v tomto našom zvláštnom priestore stretla antická filozofia s judaizmom, rané kresťanstvo s manicheizmom, zoroastrizmus s odkazom Platóna a Aristotela, poriadne to všetko premiešalo osvietenstvo a rozvrátila rodiaca sa veda.
Jedným z výsledkov je demokracia a hodnoty, ktoré by sme radi považovali za univerzálne. Je preto poučné vybrať sa na výlet – aj keby to bol výlet, ktorý vznikol už v roku 2001 a teraz vychádza vo svojom druhom slovenskom vydaní – dejinami jedného z týchto kľúčových prvkov. Katolicizmom.
Musíte sa však pripraviť na niektoré obmedzenia: v prvom rade zabudnite na nejaké archeologické fakty. A rovnako zabudnite, že vykročíte z rámca, ktorého hranice načrtáva Nový zákon.
Pohybovať sa totiž budete na pôde viery, kde sa dokazuje textami, ktorých faktickú pravdovravnosť radšej neoverujme. Ani by sme to nevedeli urobiť.
Küng je totiž najmä teológ a to teológ zaujatý a zapálený vo svojej svätej vojne proti pápeženstvu tak, ako ho dnes poznáme. Pretože to, nuž, kto by to len povedal, je socio-kultúrnou konštrukciou prameniacou z túžby po moci, účelového výkladu evanjelií a dávnych cirkevných dogiem.
Napriek tomu kniha Katolícka cirkev za ten výlet stojí. Ale mali by ste vedieť, že nedostanete výklad s nadhľadom a zrejme by ste sa mali vopred orientovať aspoň v niektorých základných náležitostiach kresťanstva.
Čo je kresťanské?
„Kritérium toho, čo je kresťanské, je pôvodná kresťanská zvesť, evanjelium (...) konkrétny, historický Ježiš Nazaretský,“ vymedzuje smerovanie knihy jej autor už na začiatku.
Problémom takéhoto vymedzenia je, že my vôbec netušíme, aký – a či vôbec bol historický Ježiš. Z pohľadu historiografie, ešte lepšie archeológie Nový zákon nie je práve bohvieako dôveryhodný zdroj.
Lenže kontroverzný pôvod nič nehovorí o myšlienkach, ktoré kresťanstvo svetu dalo. A ktoré zásadným spôsobom utvárali našu západnú civilizáciu.
Podľa Künga sa Ježišova cirkev zrodila ako spoločenstvo (kyriaké, cirkev), zhromaždenie (ekklesia, ecclesia) Pána. Ako skupina ľudí, ktorá uznávala rovnaké hodnoty, rovnakého boha, ktorá prežívala veci spoločne.
Rímskokatolícka cirkev sa mala tomuto pôvodnému vymedzeniu vzdialiť. Ježiš mal povolať medzi svojich učeníkov aj ženy, ktoré dnes nemôžu vysvätiť za kňaza.
V jeho dobe (a podľa Künga) však mali pravdepodobne všetci manželky, no dnes rozpráva cirkev o celibáte. A kým ich vzor pri stole obsluhoval svojich učeníkov, oni urobili z otca pápeža a zo spoločenstva rovných episkopálnu štruktúru monarchie s pápežským primátom vládcu s jeho aristokraciou.
Kniha Katolícka cirkev je tak skôr kritickým pokusom ukázať, ako a prečo sa tak stalo. Ako sa zo židovskej sekty stala globálna cirkev, ktorá sa niekoľkokrát rozštiepila, vytvorila i stratila vlastný štát, viedla vojny aj proti vlastným a napokon sa uzavrela do mikrosveta kuriálnych štruktúr, pápežskej neomylnosti a konzervativizmu.
Vysvetľuje, ako a prečo sa zrodila napríklad idea sexuálneho dedičného hriechu (sv. Augustín, zápas proti pelagianizmu), kedy si pápež len tak vyhlásil článok viery (Pius IX:, dogma o nepoškvrnenom počatí Panny Márie) i svoju neomylnosť.
Bez nadhľadu
Pre laika je to inšpiratívne čítanie, pri ktorom sa môže dozvedieť množstvo vecí a pochopiť súvislosti – a to nielen vtedy, keď drukuje Vatikánu. Pre veriaceho zase pokus o pohľad z inej strany a s troškou optimizmu azda aj snaha o dialóg.
Bohužiaľ, najzásadnejším problémom je, že celý čas zápasíte skôr s osobnou spoveďou ako so snahou o objektívny nadhľad. A to až tak, že sa vám tá kniha zdá miestami k Rímu nespravodlivá.
Milá však je aspoň tá úprimnosť. Priznanie, že toto sú jeho, Küngove veľmi subjektívne dejiny katolíckej cirkvi, ktoré sa ani nepokúšajú predstierať opak.
