Bolo tam veľa lásky – zaspomínal si americko-francúzsky herec Jean-Marc Bar, jeden z tých, ktorí náročné nakrúcanie filmu Prelomiť vlny na škótskom ostrove Skye zažili na vlastnej koži.
Predchádzajúci titul Larsa von Triera – Európa – si od diváka udržiaval elegantný odstup, tentoraz však dánsky tvorca akoby zatúžil ukázať, čo všetko s nami dokážu urobiť city. „Hollywood po tomto filme pochopil, že sa nikdy nemôže ani len priblížiť k ľúbostnému príbehu vyrozprávanému s takou intenzitou a tak provokatívne,“ mieni Bar.
Provokatívnosť filmu nespočíva ani v jeho pomaly trojhodinovej dĺžke, ani v kamere položenej na pleci, ale predovšetkým v silnom posolstve podávanom bez irónie či spochybňovania: Láska je všadeprítomná – Amor omnie. Tak sa mal film aj pôvodne volať.
Rozprávka o Zlatom srdci
Prvotnou inšpiráciou bola pre režiséra rozprávka o Zlatom srdci, ktorú si pamätal z detstva. Malé dievčatko ide do lesa s kúskami chleba a postupne rozdá všetko, čo má, až zostane celkom nahé. „Aj tak mi bude dobre,“ povie si nakoniec.
Film o ľudskej dobrote sa nepripravoval vôbec ľahko, Trier scenár prepisoval nespočetne veľa ráz. „Bol som z neho unavený, takmer som to celé nechal tak,“ vyjadril sa pre Sight & Sound Magazine.
Ak nakoniec film Prelomiť vlny prekročil hranice artového kina, je to iste aj vďaka tomu, že má silu legendy, stredovekého martýria. Takto nejako to zrejme vyhodnotil aj počítač, ktorý do procesu rozhodovania o grante zapojil European Script Fund. V tom čase sa totiž jeho experti dostali pod paľbu verejnej kritiky, že dotujú zlé scenáre, a tak niekoľko textov podrobili aj počítačovej analýze.
Prelomiť vlny dostalo od počítačového programu ESF najvyššie známky. „Pravdepodobne obsahoval správne ingrediencie – námorník, panna a krásna príroda,“ zhodnotil sám autor.
Nie je to bez klišé
Trier si dobre uvedomoval, že scenár, na ktorom spolupracoval s Petrom Asmussenom, obsahuje aj prvky klišé, preto sa svojou réžiou rozhodol ísť proti nemu. Podobne melodramatický námet nakrútený konvenčne v štýle Merchant Ivoryho Productions by bol zrejme prisladký.
Takmer neuveriteľný príbeh o obetavosti však Trier prežehlil dokumentárnym filtrom. Aby výsledok pôsobil dostatočne nedokonalo, prepísal nasnímaný materiál na video a zas naspäť na film. Porušil pritom vlastné pravidlá z Dogmy 95, ktoré zakazovali s filmom v rámci postprodukcie manipulovať.
Herci však v duchu tohto manifestu dostali pri akciách maximálnu slobodu, režisérovi záležalo iba na intenzite a autenticite ich herectva, nie na tom, či náhodou niekedy nevypadnú zo záberu.
Malá komunita
Film je delený do kapitol statickými obrazmi prírody, ktoré robili podľa malieb romantických maliarov, čo boli do divokej prírody západného Škótska zaľúbení. Odohráva sa v sedemdesiatych rokoch 20. storočia v presbyteriánskej komunite. Po krátkej známosti sa Bess vydáva za Jana pracujúceho na vrtnej naftovej plošine v Severnom mori.
Emily Watson označila svoju hrdinku Bess za veľmi naivnú, hlboko nábožensky založenú, ktorá je však duševne zdravšia ako ktokoľvek iný v jej okolí. Jan v podaní Stellana Skarsgarda sa zaľúbil práve do takejto ženy, hoci vo svojom živote musel zažiť všeličo. Extázu lásky, ktorú Bess s Janom prežíva po prvý raz, však veľmi skoro ukončí jeho odchod naspäť na plošinu.
Zaľúbená Bess si od Boha, s ktorým komunikuje veľmi svojským spôsobom, žiada Janov skorý návrat. Splní sa jej to, ale nie tak, ako si predstavovala. Jana vrátia domov s úrazom, po ktorom zostáva paralyzovaný. Bess obetuje nádeji na jeho uzdravenie všetko, čo má – dobrú povesť a v konečnom dôsledku aj svoj život.
Watsonovej debut
Prelomiť vlny nepatrí k filmom, ktoré sa robia s hviezdami, ale k tým, ktoré hviezdy z protagonistov urobia. Veľké herecké mená sa do projektu báli vstúpiť pre jeho extrémnosť, explicitné zobrazovanie často aj brutálnych sexuálnych scén. Po tom, čo z hlavnej postavy na poslednú chvíľu odskočila britská hviezda Helena Bonham Carter, museli vyhlásiť konkurz.
Emily Watson naň prišla bosá a bez mejkapu. „Mala v sebe čosi z Ježiša,“ spomína Trier. O Emily bola od začiatku presvedčená najmä režisérova manželka, ktorá si večer pozerala záznam z kastingu so svojím mužom.
Emily bola síce členkou Royal Shakespeare Company, ale bez filmových skúseností na rozdiel od dnes už zosnulej Katrin Cartlidgeovej hrajúcej jej švagrinú Dodo, ktorá sa predtým objavila napríklad vo filme Mikea Leigha Naked.
Filmový debut priniesol Watsonovej hraničné vyčerpanie, ale aj ocenenia londýnskej aj americkej kritiky či nomináciu na Oscara. Odvtedy nakrútila desiatky filmov – od Gosford Parku až po Annu Kareninovú.
Málo sa vie, že režisér Jean-Pierre Jeunet napísal svoju Améliu z Montmartru pôvodne pre ňu. Keďže mala problém naučiť sa po francúzsky, nakoniec sa v tomto kultovom filme objavila Audrey Tautou. Ak sa však dnes povie Watson, väčšina si skôr predstaví jej menovkyňu Emmu Watsonovú, známu z potterovskej série.
Veľké gesto
Larsovi von Trierovi sa podarilo urobiť veľké emocionálne gesto, je kritický k cirkvi, nie však k Bohu. K svojej viere sa Trier otvorene hlási. Jeho rodičia boli presvedčení ateisti, no on už od puberty hľadal komunitu, ku ktorej by mohol patriť. Ani cirkev však preňho nie je lacným terčom, potreboval ju ako uveriteľnú prekážku milostného vzťahu hlavných hrdinov, ktorá je nevyhnutnou podmienkou každej melodrámy.
Fakty o filme
Prelomiť vlny
Žáner : Dráma/Romantický
Minutáž: 159 minút
Krajina: Dánsko/Švédsko/ Francúzsko/Holandsko
Rok: 1996
Réžia: Lars von Trier
Scénár: Lars von Trier, Peter Asmussen
Hrajú: Emily Watson, Stellan Skarsgård, Jean-Marc Barr, Adrian Rawlins, Udo Kier
Ocenenia: Veľká cena poroty na MFF v Cannes 1996; Felix za najlepší európsky film roka a najlepší herecký výkon v hlavnej ženskej role; César za najlepší zahraničný film roka, Najlepší film MFF Sarajevo 1996; 2. cena na MFF v Toronte 1996; Cena divákov na MFF vo Vancouvri 1996, Český lev pre najlepší zahraničný film uvedený v ČR v roku 1997.
