Albumu Drama Queens dávajú kritici päť hviezdičiek. Bravúrne koloratúry sa v ňom striedajú s emotívnymi recitatívmi. Album zostavený z diel barokových skladateľov ako Vivaldi či Händel označujú za jednu z najambicióznejších nahrávok americkej mezzosopranistky JOYCE DIDONATO. O vášni i žiarlivosti zaspieva tento týždeň aj v Bratislave.
Za CD Diva, Divo ste pred rokom vyhrali cenu Grammy v kategórii Najlepší klasický sólový vokálny album. Čo táto cena znamená pre opernú speváčku?
„Grammy sú v hudobnom biznise až ikonickým symbolom. Aby som bola celkom úprimná, moje netere a synovci začali chápať, čo vlastne robím, až po tom, čo som ju vyhrala. Pre mňa také niečo znamená veľa, pretože ma teraz o trochu viac chápu a môžem sa s nimi deliť o radosť zo svojej práce. Čo sa týka hudobného priemyslu – ceny prichádzajú a odchádzajú. Teším sa, keď ich dostávam, viem však, že popularita je veľmi krátkodobá vec. Chcem ju využiť, kým trvá.“
Čo robí divu divou? Je to otázka hlasu, charizmy na javisku, mimo neho?
„Netuším. Maria Callas fascinovala publikum niečím úplne iným ako Joan Sutherland. Pavarottiho charizma bola veľmi odlišná od tej, ktorú má Plácido Domingo. Ak umelec dokáže rozžiariť svoju skutočnú osobnosť a umeleckú integritu, vieme s ním nadviazať hlbšie spojenie. Práve vtedy sa možno dostáva do kategórie hviezd. Ale každý si ju definuje inak, záleží teda na publiku.“
Do Bratislavy prichádzate v rámci turné Drama Queens. Ktoré z hrdiniek barokových opier sú vám osobne najbližšie?
„Nedokážem si vybrať! Skutočne sa identifikujem so všetkými. Strávila som s nimi už toľko času, mám už za sebou dvadsať koncertov, sú mi všetky istým spôsobom blízke. Milujem na nich práve to, že každá z nich má silný, jedinečný hlas. Cením si možnosť, že ich s každým koncertom môžem viac a viac spoznávať.“
Prečo ste si vybrali práve barokovú hudbu? Čo je na nej stále zaujímavé pre súčasníka?
„Baroková hudba ma nesmierne obohacuje šírkou i hĺbkou emócií, ktoré sprostredkúva, dáva mi interpretačnú slobodu. Čistota citu, s ktorou táto hudba pracuje, je celkom výnimočná. Som šťastná, že v takomto svete môžem počas koncertov zopár hodín žiť. Podobná krása sa dnes priveľmi neoceňuje, je teda obrovskou výsadou môcť ju prinášať poslucháčom.“
Na začiatku tohto roka ste vystúpili v Metropolitnej opere v Donizettiho Marii Stuarde, ktorá nebola na tejto scéne nikdy predtým uvedená. Predstavenie sa v rámci živých prenosov z tohto divadla dostalo do celého sveta, mohli ho teda vidieť aj diváci na Slovensku. Čo pre vás znamenalo takého prvenstvo?
„Bolo to neuveriteľné vzrušenie. Veľmi som si uvedomovala, že chcem dať opere a tejto postave pri jej prvej prezentácii na tejto scéne to, čo si zaslúži, preto som pristupovala k svojej príprave veľmi seriózne a s obrovskou pokorou. Na tento zážitok nikdy v živote nezabudnem.“
V septembri ste vystúpili aj na prestížnom záverečnom promenádnom koncerte v londýnskej Royal Albert Hall. Na vašom tweete ste pesničku Over the Rainbow, ktorá na ňom zaznela, venovali všetkým LGBT ľuďom, ktorých hlasy boli umlčané. Prečo to bolo pre vás dôležité?
„Bojím sa mlčania. Je veľa vecí, o ktoré sa vášnivo zaujímam, priala by som si, aby som sa mohla zapojiť do viacerých akcií, ale toto je pre mňa veľmi osobná vec. Moji najlepší priatelia sú gejovia, nemôžem zostať mlčať, ak je ohrozená ich osobnosť, dôstojnosť a v niektorých prípadoch aj život.“
Nebáli ste sa, že môžete mať problémy s ruskými divadlami? Anna Netrebko sa pri otvorení tohtoročnej sezóny v Metropolitnej opere vyjadrila, že ona sama nebude nikdy nikoho diskriminovať.
„Mám dať prednosť nejakej práci v divadle pred svojimi priateľmi? To nie je môj štýl. Netuším, či je takýto postoj najúčinnejším nástrojom, ale chcem sa aspoň o niečo pokúsiť, nezostať ticho.“
Ako si vyberáte kauzy, v ktorých sa angažujete?
„Ako som povedala, je množstvo vecí, za ktoré by som dokázala bojovať - šikanované deti, ženské práva, obchodovanie so ženami, bieda, korupcia – ale ja nie som politička ani sociálna aktivistka. Som speváčka, a toto nie je mojou prioritou. No ak cítim, že veľmi prirodzene viem prilákať pozornosť k dvom témam, ktoré sú mi osobne veľmi blízke – ako otázka rovnosti či umeleckého vzdelávania – tak to robím s veľkou radosťou.“
