Uplynul mesiac od prevzatia moci komunistami v Československu v roku 1948, keď sa začala prvá oficiálna návšteva delegácie českých spisovateľov vo Veľkej Británii. No už na druhý deň básnik Ivan Blatný, významný člen Skupiny 42, požiadal v Londýne o politický azyl a cez BBC oznámil, že po „Víťaznom februári“ je preňho nepredstaviteľné písať poéziu podľa požiadaviek KSČ.
Hysterická reakcia v jeho bývalej vlasti, ktorú už nikdy neuvidel, nedala na seba čakať a Blatného krok tvrdo odsúdili aj jeho najbližší literárni priatelia. Ako inak, vo veršoch. „Teď bude přinucen Ivánek za libru, psát a psát zprávičky všech různých kalibrů, a říkat pěkne to, oč shora se mu říká,“ nechal sa počuť Josef Kainar. A Vítězslav Nezval sa najskôr zamýšľal („jak jsi se moh dát zlákat Temží, co se teď ve tvé hlavé hemží“), aby vzápätí rezolútne rozhodol („Jak málo měl jsi rád náš lid! Ty zradils jej, my nezradíme.“).
A nad Blatným, ktorý na štyri desaťročia zmizol z českej literatúry, sa rozhostilo dlhoročné ticho a o jeho živote v exile, kde v lete 1990 aj zomrel, sa nevedelo takmer nič. Až brniansky lekár a Blatného bratranec Jan Šmarda opisuje doteraz málo známe okolnosti básnikovho života v knihe.
Šmardovi, ktorý sa dostal do Anglicka ako účastník medzinárodného lekárskeho kongresu v roku 1969, sa podarilo básnika, vtedy už dlhoročného pacienta psychiatrickej liečebne v Ipswichi, vypátrať a stretnúť sa s ním. Tento moment opäť naštartoval rezignovaného Blatného, ktorému v ústave dovolili písanie ako terapiu namiesto manuálnej práce, k sústavnej tvorbe. A hoci už navždy zostal v opatere psychiatrov, vďaka Šmardovej vytrvalej aktivite a prostredníctvom ním nájdenej anglickej opatrovateľky sa Blatného tvorba dostala až k Josefovi Škvoreckému, ktorý mu v Toronte vydal zbierky Stará bydliště a Pomocná škola Bixley. Po páde komunizmu, keď vyšli oficiálne aj v Československu (spolu s celým jeho predexilovým dielom), znamenali triumfálny návrat tohto „zaživa pochovaného básnika“ do českej poézie.
Bonusom knihy je CD s nahrávkou z roku 1978, na ktorej Ivan Blatný recituje svoje básne.