Keď lanský filmový festival uviedol v prehliadke Panoráma historickú drámu Volkera Schlöndorffa Ticho na mori, mala už za sebou svetovú premiéru na festivale vo francúzskom Biarritzi, kde po skončení premietania nasledovalo hlboké ticho a po ňom nadšené ovácie.
Berlín snímke také búrlivé prijatie nepripravil a na Slovensku môže v záplave deviatich ďalších premiér tohto týždňa celkom uniknúť pozornosti divákov. Bola by to škoda.
Okupant, básnik, filozof
Schlöndorff je majster filmového umenia, ktorý sa téme druhej svetovej vojny úspešne venuje počas celej kariéry (Plechový bubienok, Netvor, Deviaty deň).
Pre Ticho na mori si nevybral predlohu svetoznámeho či kontroverzného autora, ale v roku 2000 náhodou objavené zápisky nemeckého dôstojníka Ernsta Jüngera (1895 – 1998), ktorý sa neskôr stal uznávaným básnikom a filozofom.
V roku 1941 sa ako príslušník okupačných nemeckých vojsk vo Francúzsku podieľal na splnení osobného rozkazu Adolfa Hitlera: pomstiť atentát na nemeckého dôstojníka popravou 150 Francúzov.
Jedným z popravených sa stal aj sedemnásťročný Guy Môquet. Jeho list na rozlúčku čítajú vo francúzskych školách zvyčajne 22. októbra, v deň tragickej udalosti.
Jünger opísal zdesenie a odpor nemeckých dôstojníkov starej školy aj ich márne pokusy vzoprieť sa rozkazu, obísť ho, alebo aspoň oddialiť popravu.
Výber obetí alibisticky zverili francúzskej samospráve a členom popravnej čaty bol i mladý Nemec, Môquetov vrstovník, nováčik, omdlievajúci pri pohľade na krv.
Zrodený pre obrazovku
Rozpornú a citlivú tému Schlöndorff spracoval ako televízny hraný film. Koproducentmi boli viaceré francúzske a nemecké televízie, vrátane Arte a TV5 Monde.
Hoci dnes si už obrazovky s vysokým rozlíšením nevyžadujú výrazne iné spracovanie ako filmové plátno, isté špecifiká zostávajú.
Režisér postupoval spôsobom dokumentárnej rekonštrukcie, hoci priznal, že pri písaní i filmovaní sa nenechal obmedzovať faktmi.
Detailne zobrazuje každodenný život v tábore, kde sú internovaní „nepohodlní“ Francúzi – zločinci, ale najmä politicky nespoľahliví občania s prevahou komunistov, odborárov a Židov.
Rovnako dôsledný je pri inscenovaní atentátu aj pri vykresľovaní nemeckých okupantov, francúzskej kolaborantskej samosprávy – a napätých vzťahov medzi nimi. Veľkú rolu hrá vybavovanie si účtov medzi samotnými okupovanými Francúzmi.
Ticho a chlad
Schlöndorff podľa vlastných slov nechápe znevažovanie vojnovej tragédie na spôsob Tarantinových Nehanebných bastardov, spolieha sa na emotívnu silu samotnej vojny, intelektuálnu a citovú vyspelosť publika.
Nepokúša sa nikoho ospravedlňovať, priamo ani nepriamo – hereckými výkonmi, hudbou Bruna Coulaisa, obrazom Lubomira Bachčeva či strihom.
Nemanipuluje emóciami ani v dobrom, neumožňuje nám súcitiť s internovanými a popravovanými. Samotný výkon popravy je stvárnený ako škaredá, únavná a nepríjemná práca, len veliteľ katov je typický zvrátený sadista.
Pre diváka, ktorý do kina nejde s vopred vypestovanými emocionálnymi matricami ako Francúzi či Nemci, môže byť výsledok do značnej miery studený a odťažitý. V každom prípade však Ticho na mori bude aj preňho pútavou a kultivovane nakrútenou drámou o rôznych nie práve najvľúdnejších tvárach človeka.
Ticho na mori
90 minút
Scenár a réžia: Volker Schlöndorff. Kamera: Lubomir Bakčev. Strih: Susanne Hartmann. Hudba: Bruno Coulais.
Účinkujú: Marc Barbé, Arielle Dombasle, Jean-Pierre Darroussin, Ulrich Matthes a ďalší.
Slovenská premiéra 31. októbra 2013
