Sú tam mladé ženy na štarte spoločných pretekov so šatkami na hlavách, ženy v montérkach, ale aj v bikinách na bratislavskom Lide.
Sú tam usmievajúci sa baníci, čo si spolu pred šichtou svorne čítajú dennú tlač, prvomájové sprievody, ale aj situácie, ktoré by sa do vtedajšieho vydania novín len tak nedostali.
Kurátori Bohunka Koklesová a Aurel Hrabušický sústredili na jedno poschodie galérie viac než tristopäťdesiat fotografií.
Priznávajú, že boli sami prekvapení. „V tomto období vzniklo množstvo fotografií, v ktorých sa prejavilo nezávislé myslenie autorov,“ hovorí Hrabušický.
„Keď budeme raz robiť revíziu našich dejín fotografie, na 50. roky sa budeme musieť pozrieť bližšie než doteraz.“
Ján Cifra: 1. máj v Petržalke, 1957, Bratislava, SNG
Čierna, biela a sivá
Zaujatí krásou
Trvanie: 8. 11. – 23. 2. 2014
Miesto: SNG, Bratislava.
Kurátori: A. Hrabušický, B. Koklesová
Autori: J. Cifra, K. Kállay, L. Csáder, M. Gregor, I. Grossmann, E.Havetta, V. Malík, I. Matejka, L. Roller a ďalší.
Kurátorské výklady: 20. 11. o 17.00 h a 4. 12. o 17.00 h
Spočiatku sa nazdávali, že by mohli výstavu vytvoriť z dvoch paralelných línií – fotografií, ktoré oficiálne demonštrovali politickú situáciu v krajine, a z tých, ktoré vznikali mimo tohto prúdu.
„Potom sme prišli na to, že je ťažké hovoriť iba o bielej a čiernej, lebo tu existuje veľmi široké pásmo sivej,“ hovorí Aurel Hrabušický.
Myslí pritom na množstvo autorov, ktorí sa k požiadavke fotografovať život pracujúceho človeka s „perspektívou krásnych cieľov socializmu“ postavili po svojom.
„Povedali si možno, že keď to už musia robiť, tak nech to robia aspoň pekne,“ hovorí o estetizujúcom pohľade na svet, ktorý je v ich fotografiách neprehliadnuteľný.
Prečo to robili?
„Možno to bude znieť trochu zvláštne, ale mám pocit, že možno mali na seba vyššie nároky, než máme dnes. Začínali sa etablovať na scéne ako profesionálni fotografi. Mali pritom chuť a dokázali robiť to, čo od nich bolo požadované, no zároveň chceli robiť vlastné veci,“ vysvetľuje Hrabušický.
Anton Šmotlák, SNG, 1957, súkromná zbierka.
Ivan Kozáček: Zaujaté krásou, 1960, Bratislava, SNG.
Žiadne dvojzmysly
Popri nich, samozrejme, existovala aj oficiálna scéna agentúrnych fotografov, ktorí zásobovali médiá.
Bohunka Koklesová vybrala na výstavu snímky z archívu bratislavskej pobočky ČTK, ktorú dnes spravuje TASR. Pochádzajú najmä z prvej polovice 50. rokov.
„Špecifikom agentúr bolo vytváranie stereotypu,“ hovorí. Bežnou praxou bola tiež inscenácia situácií – napríklad, ako baníci pred zmenou čítajú noviny.
„Najväčším rozdielom v porovnaní s neoficiálnou scénou však bolo to, že museli priniesť správu o situácii bez akýchkoľvek dvojzmyslov či významových náznakov,“ hovorí Koklesová.
Fungovala u nich aj akási autocenzúra – všímali si, aké fotografie noviny uverejňujú, a podľa toho robili na ďalších.
Štefan Petráš: V Bratislave otvorili Pioniersky palác, 1951, Bratislava, ČTK.
Od masy k človeku
Na výstave sa tieto dve scény prelínajú. Napokon, fotografi ako Karol Kállay či Magdaléna Robinsonová dokázali fotiť aj oficiálne snímky, aj fotografie pre seba.
Divák postupne prechádza trinástimi tematickými okruhmi – od budovateľských obrazov a ceremoniálov až po sledovanie vzťahov a osudov jednotlivcov. Kurátori zvolili túto postupnosť zámerne. „Nechceli sme ukázať často omieľané podoby oficiálnej fotografie, skôr nás zaujímali mikropríbehy,“ vysvetľuje Hrabušický.
Aj záver výstavy sa preto dotýka konkrétnej osoby. Vedľa veľmi pôsobivého portrétu básnika Ivana Kraska od Karola Kállaya sú slová básne, v ktorej sa lúči, vyrovnáva so svetom.
„Jeho osobné zúčtovanie sa so svetom mi pripadalo ako prirovnanie k zúčtovaniu sa s celou érou. Akoby osobné pocity jednotlivca nesúviseli s tým, ako sa ktoré obdobie chce vidieť, ani s tým, ako sa navonok prezentuje.“
Anton Šmotlák: Dievčatá z Lida, 1959, Bratislava, TASR.
Anton Šmotlák: Družstevníčky pri mori, 1957, SNG.
Ján Cifra: Z cyklu Bratislavské motívy, 1957, Bratislava, SNG.
Jozef Nový: Čitatelia Práce, 1953, Súkromný majetok
