„Toto nie je môj strih,“ hovorí na svoj účes Vít Bednárik. Momentálne ho nosí povinne, lebo stvárňuje valacha vo filme Jánošík, ktorý v Terchovej nakrúca Agniezska Holland. Diváci ho môžu vidieť aj s Bolkom Polívkom vo filme Miloslava Luthera Útek do Budína. FOTO - CTIBOR BACHRATÝ
Dnes sa v Martine začína jubilejný 80. ročník súťaže slovenských divadelných súborov Scénická žatva. Po dlhom čase sa tu predstaví so staronovou inscenáciou Guľôčka aj súbor zo Zelenča, ktorého sláva sa pod vedením režiséra Jozefa Bednárika šírila ešte dávno pred rokom 1989 po celej Európe. Možno aj preto má sobotný galavečer v Martine názov Možno príde aj Bednárik. A možno to nebude Jozef, ale určite VÍT BEDNÁRIK - dlhoročný člen Z-divadla v Zelenči. Jeho momentálnym pôsobiskom je trnavský súbor Disk, ktorý sa dnes predstaví najnovšou inscenáciou Geniálna epocha podľa Schulza.
Scénická žatva má podtitul Možno príde aj Bednárik. Necíti sa brat Vít ako náhrada?
„Určite nie. To sú kumšty organizátorov, ktorí pôvodne oslovili aj Joža. Na podujatie odjakživa prichádza divadlo, nie jednotlivec.“
Ako ste sa ocitli v Disku?
„Som rodený Zelenčan, ale v Trnave žijem už od roku 1977. Do Disku som prišiel asi pred rokom a teraz pendlujem medzi Trnavou a Zelenčom, kde dohrávam v starých inscenáciách.“
Chystá sa v Zelenči niečo nové?
„Podvedome každý čaká, či sa Jožo nevráti. On tiež tvrdí, že na penzii si chce splniť sen a urobiť s nami Dürenmatta. Z nás hercov nikto nezabudol na to, čo kedysi vravieval: divadlo - to sú traja ľudia, dve dosky a jedna vášeň.“
Odlišujú sa spôsoby tvorby v zelenečskom divadle a v Disku?
„Jožo pristupoval k tvorbe inscenácie asi takto: deti, toto chcem robiť a aj vám poviem prečo. Každú postavu tvoril na konkrétneho človeka a hercove nedostatky okamžite premenil na výsadu. V Disku sa dlho debatuje, nahrá sa množstvo materiálu, potom sa selektuje.“
Objavili ste medzi oboma divadlami nejakú podobnosť?
„Hej. Paľo hrá vždy Paľa a Jano Jana. Keď som prišiel do Disku, chcel som nasadiť oblbovaciu taktiku. Ale oni ma normálne odhalili. Výsledok je ten, že mám déja vu z postavy, ktorú hrám v Schulzovi. Nápadne sa totiž podobá tej, ktorú hrám v zelenečskej Guľôčke.“
Vnímate nejaký rozdiel medzi profesionálnou a amatérskou scénou?
„Už nie. Vo svete sa termín amatérske divadlo bežne používa, iba u nás ho počujeme skôr v hanlivom zmysle slova. A naopak, profesionálnym zase myslíme to naozajstné divadlo. Dnes sa rozdiely medzi tým, čo si divadelníci môžu dovoliť, zotierajú. Profesionálne a amatérske divadlo nestoja proti sebe. Ide o prístup a o peniaze.“
Ovplyvnila vás v niečom kamenná scéna?
„Akurát v tom, že sme presne vedeli, aké divadlo robiť nechceme.“
Ak je divadlo o peniazoch, čo s odmeňovaním tvorcov?
„Myslím si, že by to nemalo byť podstatou ochotníckej tvorby. Zárukou pre mecenášov, ktorí chcú dnes väčšinou okamžitú garanciu, by malo byť divadlo samotné. A to sa dá iba v prípade, ak všetky prostriedky budú pretavené do podoby, ktorú uvidia diváci. A tvorcom by mal ostať naozaj len dobrý pocit, že peniaze využili dobrú vec.“
EVA ANDREJČÁKOVÁ
