SME

Čím nudnejšie, tým lepšie. Nórska televízia vysiela štrikovanie či jazdu vlaku

Nóri majú nový trend. Baví ich sledovať televízny prenos o štrikovaní svetra či jazde vlakom.

Štrikovaná zástava? Áno, hovoria Nóri. (Zdroj: NRK TV)

Nóri majú nový trend. Baví ich sledovať televízny prenos o štrikovaní svetra či jazde vlakom

otv.jpg
V štúdiu televízie počas Národného štrikovacieho večera. Foto: NRK TV

Je život nudný? Nórsky denník VG raz na internete vyprovokoval debatu s týmto názvom a hneď sa ukázalo, že v krajine je na túto tému dosť špecialistov. „Nudím sa. Nudím sa v škole, nudím sa s kamarátmi, nudím sa pred telkou. Nie som deprimovaná, to nie. Len nemám z ničoho radosť,“ napísala ešte iba šestnásťročná čitateľka. Na čo vzápätí dostala od tých šťastnejších diskutujúcich odpoveď: „Choď von, choď sa pobicyklovať. Alebo si nájdi nejaké hobby.“

Je celkom možné, že práve toto mladé dievča bolo minulý týždeň súčasťou národného štrikovacieho večera – čo znamená, že si znovu zaplo televízor a pozeralo niekoľkohodinový nočný prenos o štrikovaní. Televízia NRK Nórom ponúkla, že ich naučí základné veci o farbách, materiáloch, vzoroch. Bolo to síce bez garancie, že pri tom rozštrikovanú vec doštrikujú, zásadný bol však sľub, že pritom zažijú niečo špeciálne, a pritom nádherne obyčajné.

Keď raz bude farba schnúť

V Nórsku sa slova nuda neboja. NRK je verejnoprávna inštitúcia a úplne vedome zaviedla tradíciu „sakte – TV“ a „kjedelig – TV“. Teda pomalej alebo rovno nudnej televízie. V reálnom čase už odpremietala cestu vlakom zo západu krajiny na východ, potom 134 hodín sledovala parník, ktorý išiel z juhu na sever. Popularitu mala aj dobrodružno-spoznávacia cesta švédskych kamionistov za pestrejšou nórskou prírodou a žiadny div, že fiaskom sa neskončil ani prenos z lovu lososov, ani vysielanie horiaceho kozuba.

NRK bola aj tentoraz odvážna a sebavedomá. Presvedčená o tom, že s národným štrikovacím večerom vytvára dôležitú spoločenskú udalosť, na svojej internetovej stránke zaviedla sledovanie „minútu po minúte“ a monitorovala pritom, čo o tom napíšu a povedia v zahraničí. Niektoré pasáže rovno preložila aj do angličtiny. A naozaj. Nielenže o akciu malo záujem milión divákov doma pred televízorom, okrem nich spozorneli aj viaceré svetové médiá.

Nóri boli hrdí na to, že o ich experimente obdivne písali vo Wall Street Jurnal, zároveň však nemali problém priznať si, že sa z nich Američania aj trochu vysmievali. V denníku Los Angeles Times sa napríklad pýtali: „Čo budú Nóri robiť najbližšie? Asi budú pozorovať farbu, ako schne.“

Cesta vlakom na trase Bergen - Oslo. Pozor, video má 4 hodiny.

Pozor, nech nezhorí dom

Slovenka Katarína Erlandsen žije v Nórsku už dvanásť rokov. Keďže má tri deti, deň väčšinou prejdeskôr, ako by si stihla zapnúť správy, ale o prenose zo štrikovania vedela aj ona. Na otázku, či sú Nóri stvorení pre nudu, odpovedá: „Nezdajú sa mi nudní. Ani chladní, ako sa o nich hovorí. Skôr sú vychovávaní tak, že sa nemajú starať o druhých, a preto tu aj často počuť o prípadoch, že si napríklad ľudia vôbec nevšimli, že ich sused zomrel, alebo nevedeli, že je chorý.“

Národný štrikovací večer mal vyvolať pocit vzájomnosti, sprostredkovať spoločné prežívanie a spoločnú radosť, čo sa Kataríne zdá milé – ale aj úsmevné. „Nóri sú na svoje štrikovanie veľmi hrdí, aj moje deti dostávajú neustále od rodiny nejaké štrikované darčeky. Deky, ponožky, svetre. No neviem, mne sa tie vzory nezdajú až také úžasné.“

Štrikovanie samotné vraj úžasné je, nórska televízia v posledných dňoch prinášala správy o tom, ako sa dá pri ňom precvičovať matematika a prikladala štúdie, že to pomáha proti demencii. Či ho však preto treba zaradiť do hlavného vysielacieho času a zostať pri ňom celú noc? Katarínin manžel Jan Erlandsen si myslí, že áno. „Pri týchto prenosoch sa vždy niečo udeje, sledovaná činnosť prerastie do spoločenského a tak trochu aj do psychologického experimentu. Pred kamerou je vždy viac ľudí a medzi nimi sa predsa vytvárajú vzťahy,“ hovorí.

Dôkazom, aké to môže byť strhujúce, je jeden Nór, ktorému pri prenose plaviaceho sa parníka skoro zhorel dom. Erlandsen o ňom hovorí: „Loď sa vtedy práve blížila do prístavu - ľudia vyšli z domov, aby ju privítali, na brehu bola pripravená rocková kapela. A tento muž úplne zabudol, že si varí obed. Na dym a plamene z hrncov ho upozornil až alarm. Rýchlo to zahasil, ale nič neupratal. Utekal znovu pred televízor a až keď bolo po prenose, uvedomil si tú spúšť.“

02.jpg
Záber z plavby parníkom. Foto: NRK TV

Pozrel by si toto Ingmar Bergman?

V prostredí švédskej televízie už pár rokov pôsobí Lucia Abergh, scenáristka pôvodne zo Slovenska. S reality show máskúsenosti, pracovala napríklad na relácii, kde úspešný podnikateľ chodil po švédskych hoteloch, najprv ich sfúkol a potom dával do poriadku. „Neviem, či by tieto pomalé prenosy uspeli aj u nás,“ hovorí Abergh. „Nóri sú experimentátori a to sa prejavuje v tom, že aj v kinematografii nás dávno predbehli. Vo Švédsku už dlhé roky zostávajú najpopulárnejším programom hudobné súťaže. Dokonca aj Ingmar Bergman ich pravidelne pozeral, do zošita si zaznamenával, kto kedy v akom kole vyhral a kto vypadol.“

Ak ide o film a televíziu, v Škandinávii je udalosťou týchto dní filmový festival v Štokholme. Rýchlo sa však dalo zistiť, že aura štrikovacej relácie prenikla aj sem a nevybledla ani v konkurencii zaujímavého programu v kinách. Keď sme sa na ňu spýtali jednej z organizátorov Typhaine Sotésovej, nadšene vykríkla: „Viem! Najprv mali ostrihať ovcu, potom namotať vlnu a začať štrikovať. Veľmi som to chcela vidieť, bohužiaľ, festival sa nám akurát začínal a nestíhala som.“

Ani na večierku po slávnostnom otvorení sa na národný štrikovací večer nedalo nemyslieť. Myšlienky naň vyvolával pohľad na mladé švédske hudobné duo. Žena rozprávala hlasom ako muž a muž vyzeral ako žena. Zvuk klavíra kombinovali s hudbou z notebooku, hypermoderné aranžmány sprevádzali nežný spev. Bolo v ňom cítiť melanchóliu, smútok aj trochu depresie – z nudy zo života?

04.jpg
Jazda vlakom zo západu krajiny na východ. Foto: NRK TV

Od bryndze po halušky. Minúta po minúte.

Slovenské televízie stavajú na seriáloch, nákladných a dynamických programoch. Ponúknuť divákom niečo iné, menej akčné, ba dokonca nudné, sa nechystajú.

„RTVS v budúcnosti zatiaľ žiadny podobný formát ako národný štrikovací večer neplánuje. Máme svoje stabilné šou, ktoré sa u slovenských divákov tešia veľkej obľube,“ hovorí Juraj Kadáš zo sekcie marketingu a komunikácie RTVS.

Ani inde nápad nórskych tvorcov neinšpiruje. "V našich podmienkach si to predstaviť nevieme, komerčné televízie majú úplne iné nastavenie i stratégiu programu, pričom takéto vysielanie je výnimkou aj vo verejnoprávnych televíziách. Podobné experimenty sú vhodné skôr na internet," myslí si programová manažérka JOJ Group Jana Hegedüsová.

Alena Štifilová

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Orbánove médiá vykresľujú Pellegriniho ako mierotvorcu a Korčoka ako vojnového štváča.


Eduard Šebo (3 ku 2)

Eduard Šebo patrí medzi najbohatších Slovákov.


Kde a ako skončili prokurátori zo zrušenej špeciálnej prokuratúry.


a 2 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu