SME
Sobota, 8. máj, 2021 | Meniny má IngridaKrížovkyKrížovky

Slávne obrazy, ktoré ste ešte nevideli. Zhabali ich nacisti

Picasso, Matisse, Chagall či Kokoschka. Nacisti chceli, aby ich „zvrhlé umenie“ navždy zmizlo, teraz o nich hovoríme ako o senzačnom náleze.

Objav zahŕňa až 1500 diel majstrov moderného umenia.Objav zahŕňa až 1500 diel majstrov moderného umenia. (Zdroj: TASR)

Bola to rutinná kontrola vo vlaku z Zürichu do Mníchova v septembri 2010. Colníci u staršieho muža zisťovali, či má pri sebe hotovosť vyššiu ako 10-tisíc eur a či ju nahlásil tak, ako úrady vyžadujú. Sivovlasý muž mal pri sebe 9-tisíc eur, 18 nových 500-eurových bankoviek. Colníkom neklamal, ale bol nervózny. Úradníci začali neskôr preverovať prečo. Mali podozrenie, že štát kráti na daniach.

Postupne odkryli celkom iné veci. Nikolaus Cornelius Gurlitt, narodený v Hamburgu, mal rakúsky pas a podľa neho žil v Salzburgu. Úradníci zistili, že žije v Mníchove, kde však nebol nahlásený, neplatil zdravotné poistenie a hoci mal 80 rokov, nedostával žiadnu penziu.

Niekoľko mesiacov po kontrole vo vlaku mu podľa magazínu Focus na jar 2011 prehľadali mníchovský byt a zistili, prečo nepotrebuje príjem od štátu. Za falošnou poličkou s potravinami a konzervami našli senzačný nález – 1500 obrazov majstrov moderného umenia, ktoré počas druhej svetovej vojny zhabali nacisti.

Boli tam diela Pabla Picassa, Henriho Matissa, Marca Chagalla či Oskara Kokoschku a Ernsta Ludwiga Kirchnera. Hodnota – asi miliarda eur.

matisse_res.jpg

Henri Matisse: Sediaca žena

Zvrhlé umenie

Pre nacistov to bolo „zvrhlé umenie“ a zakazovali ho ako nenemecké a „židoboľševické“. V roku 1937 nechali všetky takéto diela moderného umenia stiahnuť z múzeí.

Maliar a riaditeľ ríšskej umeleckej komory Adolf Ziegler to pri otvorení výstavy v Mníchove počas vojny vysvetlil takto: „Sú výplodom šialenstva, drzosti, lenivosti a degenerácie.“

O rok neskôr začali nacisti s obrazmi obchodovať a rozhodli sa ich predať do zahraničia za devízy. Na starosť to dostal kunsthistorik z Drážďan Hildebrand Gurlitt, otec Corneliusa Gurlitta, u ktorého colníci našli umelecký poklad.

Gurlittova stará mama bola síce Židovka, ale to nacisti prehliadli, pretože mal výborné kontakty v zahraničí. Dostal neobmedzený prístup do depozitára, kde bolo 20-tisíc zhabaných umeleckých diel a mal ich speňažiť.

Hildebrandovi Gurlittovi sa to oplatilo. Z každého predaja dostával 10 až 20 percent a tie podľa magazínu Focus zrejme použil, aby si sám niektoré obrazy kúpil.

Po vojne tvrdil, že obrazy zhoreli pri bombardovaní Drážďan a všetci mu to uverili. Ako sa potom dostali k synovi, budú teraz zisťovať vyšetrovatelia, ktorí okrem obrazov zhabali aj písomnosti a doklady.

dix_res.jpg

Obraz Otta Dixa.

Majetok príbuzných

Isté je, že obrazy, ktoré po smrti otca v roku 1956 zdedil jeho syn, predával a žil z toho. Potvrdzujú to prázdne rámy a dokumenty, ktoré vyšetrovatelia v mníchovskom byte našli. Chýbal aj obraz Krotiteľa levov od nemeckého maliara Maxa Beckmanna, ktorý v aukcii vydražili za 864-tisíc eur.

„Pôsobilo to, akoby pán Gurlitt ako starý muž vytiahol svoj kráľovský tromf, ktorý mu mal zabezpečiť veľký kapitál na zvyšok života,“ povedal pre agentúru DPA Karl-Sax Feddersen, právny zástupca aukčnej siene.

Medzi obrazmi, ktoré vyšetrovatelia našli, bude podľa odhadov expertov asi 300, ktoré nacisti stiahli z múzeí, asi 200 zrejme patrilo prenasledovaným Židom a sú na zozname stratených umeleckých diel.

Podľa washingtonskej dohody sa 44 štátov vrátane Nemecka zaviazalo, že urobia všetko preto, aby sa vrátili príbuzným. Ako to bude teraz v prípade maľby Matissa, ktorý patril zberateľovi umeleckých diel Paulovi Rosenbergovi. Jeho vnučka, francúzska novinárka Anne Siclair po ňom roky pátra.

beckmann_res.jpg

Max Beckmann: Krotiteľ levov

chagall_res.jpg

Marc Chagall: Alegorická scéna

Prečo to tajili?

Prípad senzačného nálezu vyvolal v Nemecku aj veľa kritiky. Stále nie je jasné, prečo sa verejnosť o nájdení obrazov dozvedela až po roku. Niekoľko mesiacov o náleze vedela aj vláda kancelárky Angely Merkelovej, ako to v pondelok potvrdil nemeckým médiám jej hovorca.

Médiá sa tiež pýtajú, prečo o nájdených obrazoch neinformovali úrady aspoň príbuzných, ktorí roky po umeleckých dielach pátrajú a stojí ich to nemálo peňazí. A tiež to, aká bola úloha aukčných sieni, ktoré obrazy s nejasným pôvodom predávali. A jasné nie je ani to, čo sa stane s dôchodcom Gurlittom, ktorý obrazy schovával a predával. Zatiaľ ho úrady vyšetrujú iba za krátenie daní. Ak sa nezistí, komu obrazy patria, stále budú patriť Gurlittovi.

„Je to aj otázka morálky, pretože Gurlitt patril k obchodníkom s umením, ktorí priamo alebo nepriamo profitovali z nacistickej politiky vyvlastňovania Židov,“ povedal pre Deutsche Welle Uwe Hartmann, ktorý skúma pôvod umeleckých diel.

Sám Gurlitt berie všetko bez emócií. Keď obrazy našli a odviezli ich, neprotestoval. Prehodil iba, že si úrady mohli ušetriť námahu, lebo tak či tak čoskoro umrie.

kirchner_res.jpg

Ludwig Kirchner: Melancholické dievča

Tieň minulosti

V Židovskom komunitnom múzeu v Bratislave sa tento rok konala výstava Tieň minulosti. Bola to malá výstava – tvorilo ju iba sedem diel. Tých sedem diel je zatiaľ jediných sedem diel pochádzajúcich z množstva arizovaných umeleckých diel Židov žijúcich na území Slovenska, ktoré sa dodnes podarilo s istotou identifikovať. Je medzi nimi napríklad aj kresba slávneho umelca Rembrandta van Rijna. Iba v prípade jedného diela sa podarilo zistiť aj pôvodného majiteľa.

Sú to síce nízke čísla, no dôležitou súčasťou výstavy bol katalóg, ktorý obsahuje kompletný prepis dostupných zoznamov arizovaných diel. Tie mali v čase vojny na celom území Slovenska na starosti iba dve osoby – Vladimír Wagner a historička umenia Alžbeta Güntherová-Mayerová.

Zoznamy sa skladajú z mien autorov diel a ich základného opisu, zároveň je pri nich napísané mesto, v ktorom sa židovský majetok zhromažďoval. Wagner a Güntherová-Mayerová mali z neho urobiť výber najlepších diel, ktoré sa mali stať súčasťou štátneho majetku. Vybrali 180 diel, celá situácia sa však skomplikovala a v poslednom roku vojny odsúhlasilo ministerstvo už iba 14. Ostatné skončili nevedno kde.

Podľa Jany Švantnerovej, ktorá pracovala na tomto výskume, hrá čas v prospech ďalšieho výskumu. Myslí si, že viaceré z týchto diel sa skôr či neskôr po vojne dostali do predaja, múzeí a galérií.

Jana Németh

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  2. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  3. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  4. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  5. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  6. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  7. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  8. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  9. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  10. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  1. Blíži sa Deň matiek. Pripravme im raňajky ako pre kráľovnú
  2. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  3. Jarná očista organizmu – ako sa do nej pustiť naplno?
  4. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  5. Kancelársky trh ožíva, potvrdzuje to aj najväčší developer
  6. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  7. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  8. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  9. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  10. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  1. Zaočkovaní dostávajú pivo zdarma alebo 350 eur 57 249
  2. Ste finančný guru? Otestujte sa a investujte s mobilom 19 050
  3. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička 15 458
  4. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 13 859
  5. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 8 673
  6. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je 7 805
  7. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 7 648
  8. Investuje od dvanástich. Najväčší rast dosiahol o 1 600 percent 7 410
  9. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd? 7 261
  10. Minerálky pod lupou. Kedy nám škodia a kedy prospievajú? 7 056
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pamätník osloboditeľom v Jelšave.

Nemusíme pripomínať, že nočný vlk a zajac je pôvodom kriminálny gang.

5. máj
Nezažili SME, ale nezabudli sme.

Dnes si pripomíname, prečo je dôležité, aby sa z našej pamäti nestratili príbehy z čias vojny.

4 h
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

S nápadom na odvolávanie Kolíkovej prišiel Fico.

8 h

Projekt Vystrihaj sa Slovensko funguje piaty rok.

22 h