SME

Slávne obrazy, ktoré ste ešte nevideli. Zhabali ich nacisti

Picasso, Matisse, Chagall či Kokoschka. Nacisti chceli, aby ich „zvrhlé umenie“ navždy zmizlo, teraz o nich hovoríme ako o senzačnom náleze.

Objav zahŕňa až 1500 diel majstrov moderného umenia.Objav zahŕňa až 1500 diel majstrov moderného umenia. (Zdroj: TASR)

Bola to rutinná kontrola vo vlaku z Zürichu do Mníchova v septembri 2010. Colníci u staršieho muža zisťovali, či má pri sebe hotovosť vyššiu ako 10-tisíc eur a či ju nahlásil tak, ako úrady vyžadujú. Sivovlasý muž mal pri sebe 9-tisíc eur, 18 nových 500-eurových bankoviek. Colníkom neklamal, ale bol nervózny. Úradníci začali neskôr preverovať prečo. Mali podozrenie, že štát kráti na daniach.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Postupne odkryli celkom iné veci. Nikolaus Cornelius Gurlitt, narodený v Hamburgu, mal rakúsky pas a podľa neho žil v Salzburgu. Úradníci zistili, že žije v Mníchove, kde však nebol nahlásený, neplatil zdravotné poistenie a hoci mal 80 rokov, nedostával žiadnu penziu.

SkryťVypnúť reklamu

Niekoľko mesiacov po kontrole vo vlaku mu podľa magazínu Focus na jar 2011 prehľadali mníchovský byt a zistili, prečo nepotrebuje príjem od štátu. Za falošnou poličkou s potravinami a konzervami našli senzačný nález – 1500 obrazov majstrov moderného umenia, ktoré počas druhej svetovej vojny zhabali nacisti.

Boli tam diela Pabla Picassa, Henriho Matissa, Marca Chagalla či Oskara Kokoschku a Ernsta Ludwiga Kirchnera. Hodnota – asi miliarda eur.

matisse_res.jpg

Henri Matisse: Sediaca žena

Zvrhlé umenie

Pre nacistov to bolo „zvrhlé umenie“ a zakazovali ho ako nenemecké a „židoboľševické“. V roku 1937 nechali všetky takéto diela moderného umenia stiahnuť z múzeí.

Maliar a riaditeľ ríšskej umeleckej komory Adolf Ziegler to pri otvorení výstavy v Mníchove počas vojny vysvetlil takto: „Sú výplodom šialenstva, drzosti, lenivosti a degenerácie.“

SkryťVypnúť reklamu

O rok neskôr začali nacisti s obrazmi obchodovať a rozhodli sa ich predať do zahraničia za devízy. Na starosť to dostal kunsthistorik z Drážďan Hildebrand Gurlitt, otec Corneliusa Gurlitta, u ktorého colníci našli umelecký poklad.

Gurlittova stará mama bola síce Židovka, ale to nacisti prehliadli, pretože mal výborné kontakty v zahraničí. Dostal neobmedzený prístup do depozitára, kde bolo 20-tisíc zhabaných umeleckých diel a mal ich speňažiť.

Hildebrandovi Gurlittovi sa to oplatilo. Z každého predaja dostával 10 až 20 percent a tie podľa magazínu Focus zrejme použil, aby si sám niektoré obrazy kúpil.

Po vojne tvrdil, že obrazy zhoreli pri bombardovaní Drážďan a všetci mu to uverili. Ako sa potom dostali k synovi, budú teraz zisťovať vyšetrovatelia, ktorí okrem obrazov zhabali aj písomnosti a doklady.

SkryťVypnúť reklamu

dix_res.jpg

Obraz Otta Dixa.

Majetok príbuzných

Isté je, že obrazy, ktoré po smrti otca v roku 1956 zdedil jeho syn, predával a žil z toho. Potvrdzujú to prázdne rámy a dokumenty, ktoré vyšetrovatelia v mníchovskom byte našli. Chýbal aj obraz Krotiteľa levov od nemeckého maliara Maxa Beckmanna, ktorý v aukcii vydražili za 864-tisíc eur.

„Pôsobilo to, akoby pán Gurlitt ako starý muž vytiahol svoj kráľovský tromf, ktorý mu mal zabezpečiť veľký kapitál na zvyšok života,“ povedal pre agentúru DPA Karl-Sax Feddersen, právny zástupca aukčnej siene.

Medzi obrazmi, ktoré vyšetrovatelia našli, bude podľa odhadov expertov asi 300, ktoré nacisti stiahli z múzeí, asi 200 zrejme patrilo prenasledovaným Židom a sú na zozname stratených umeleckých diel.

Podľa washingtonskej dohody sa 44 štátov vrátane Nemecka zaviazalo, že urobia všetko preto, aby sa vrátili príbuzným. Ako to bude teraz v prípade maľby Matissa, ktorý patril zberateľovi umeleckých diel Paulovi Rosenbergovi. Jeho vnučka, francúzska novinárka Anne Siclair po ňom roky pátra.

SkryťVypnúť reklamu

beckmann_res.jpg

Max Beckmann: Krotiteľ levov

chagall_res.jpg

Marc Chagall: Alegorická scéna

Prečo to tajili?

Prípad senzačného nálezu vyvolal v Nemecku aj veľa kritiky. Stále nie je jasné, prečo sa verejnosť o nájdení obrazov dozvedela až po roku. Niekoľko mesiacov o náleze vedela aj vláda kancelárky Angely Merkelovej, ako to v pondelok potvrdil nemeckým médiám jej hovorca.

Médiá sa tiež pýtajú, prečo o nájdených obrazoch neinformovali úrady aspoň príbuzných, ktorí roky po umeleckých dielach pátrajú a stojí ich to nemálo peňazí. A tiež to, aká bola úloha aukčných sieni, ktoré obrazy s nejasným pôvodom predávali. A jasné nie je ani to, čo sa stane s dôchodcom Gurlittom, ktorý obrazy schovával a predával. Zatiaľ ho úrady vyšetrujú iba za krátenie daní. Ak sa nezistí, komu obrazy patria, stále budú patriť Gurlittovi.

SkryťVypnúť reklamu

„Je to aj otázka morálky, pretože Gurlitt patril k obchodníkom s umením, ktorí priamo alebo nepriamo profitovali z nacistickej politiky vyvlastňovania Židov,“ povedal pre Deutsche Welle Uwe Hartmann, ktorý skúma pôvod umeleckých diel.

Sám Gurlitt berie všetko bez emócií. Keď obrazy našli a odviezli ich, neprotestoval. Prehodil iba, že si úrady mohli ušetriť námahu, lebo tak či tak čoskoro umrie.

kirchner_res.jpg

Ludwig Kirchner: Melancholické dievča

Tieň minulosti

V Židovskom komunitnom múzeu v Bratislave sa tento rok konala výstava Tieň minulosti. Bola to malá výstava – tvorilo ju iba sedem diel. Tých sedem diel je zatiaľ jediných sedem diel pochádzajúcich z množstva arizovaných umeleckých diel Židov žijúcich na území Slovenska, ktoré sa dodnes podarilo s istotou identifikovať. Je medzi nimi napríklad aj kresba slávneho umelca Rembrandta van Rijna. Iba v prípade jedného diela sa podarilo zistiť aj pôvodného majiteľa.

SkryťVypnúť reklamu

Sú to síce nízke čísla, no dôležitou súčasťou výstavy bol katalóg, ktorý obsahuje kompletný prepis dostupných zoznamov arizovaných diel. Tie mali v čase vojny na celom území Slovenska na starosti iba dve osoby – Vladimír Wagner a historička umenia Alžbeta Güntherová-Mayerová.

Zoznamy sa skladajú z mien autorov diel a ich základného opisu, zároveň je pri nich napísané mesto, v ktorom sa židovský majetok zhromažďoval. Wagner a Güntherová-Mayerová mali z neho urobiť výber najlepších diel, ktoré sa mali stať súčasťou štátneho majetku. Vybrali 180 diel, celá situácia sa však skomplikovala a v poslednom roku vojny odsúhlasilo ministerstvo už iba 14. Ostatné skončili nevedno kde.

Podľa Jany Švantnerovej, ktorá pracovala na tomto výskume, hrá čas v prospech ďalšieho výskumu. Myslí si, že viaceré z týchto diel sa skôr či neskôr po vojne dostali do predaja, múzeí a galérií.

SkryťVypnúť reklamu

Jana Németh

Víkend

Ilustračné foto.

Polícia žiada vodičov, aby využili alternatívne trasy.


TASR
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Ako rozoznať dobrú kávu? Poradí pražiarka
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  3. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  5. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  6. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  7. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  1. Letná revolúcia a špeciál o mužoch a našich svetoch
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  3. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  4. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  5. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné?
  6. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  7. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  8. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 20 522
  2. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 6 139
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 5 198
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 4 138
  5. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 3 616
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 505
  7. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 2 295
  8. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 274
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (13. - 19.6.1925)
  2. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  3. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  4. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  5. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  6. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  7. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  8. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 25 849
  2. Viktor Pamula: Fico je nebezpečný 15 983
  3. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 11 451
  4. Michael Achberger: Prestaňte rátať kalórie. Toto vás naučí chudnúť jednoduchšie! 10 618
  5. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 9 147
  6. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 8 003
  7. Ján Valchár: Delúzia svätých Cyrila a Metoda 7 209
  8. Juraj Kumičák: Ako Cyril a Metod fašistom pomáhali... 6 460
  1. Post Bellum SK: Pán minister, nacistickému Nemecku nikto nič neodpustil
  2. Marian Nanias: Systém emisných povoleniek v EÚ.
  3. Roman Kebísek: Básnik Byron vraj „miloval len jednu“ – Chaworthovú
  4. Věra Tepličková: O Cintuloch a Ficoch alebo Otázky bez odpovedí
  5. Marcel Rebro: Ruský oligarcha: Keď máš všetko, len nie istotu, že sa dožiješ večere
  6. Marian Nanias: Pokus odvolať predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyen.
  7. Radko Mačuha: Pozor ! Cyril a Metod. Vstup len na povolenie.
  8. Marcel Rebro: Ako chutí ruský mier? Po obuškoch.
SkryťZatvoriť reklamu