Je to dobrá opera. Jej potenciál sa však využil len čiastočne.
Na zrátanie nových slovenských opier uvedených v Slovenskom národnom divadle po roku 1989 stačia prsty jednej ruky. Popri troch detských tituloch to boli len Benešovi The Players a Burlasova Kóma. Na opernú prvotinu Ľubice Čekovskej, o ktorej sa rozpráva od roku 2009, sa sústredili veľké očakávania.
Trojdejstvového Doriana Graya, skomponovaného na anglické libreto Kate Pullingerovej podľa slávneho románu Oscara Wilda, uviedlo divadlo v rámci festivalov súčasnej hudby Melos-Étos a ISCM World New Music Days.
Recenzia/opera
Dorian Gray
Ľubica Čekovská: Dorian Gray
Hudobné naštudovanie Christopher Ward, scéna a kostýmy Anne Marie Legenstein, Alix Burgstaller, réžia Nicola Raab
Premiéry v Opere SND: 8. a 9. novembra 2013
Vydarený debut
Príbeh magického portrétu, ktorý za svojho majiteľa znáša ťarchu času aj špinu jeho hriechov, ponúka atraktívny operný námet. A hoci prepisom do libreta sa čo-to z filozofickej roviny vytratilo, značnú časť saturuje Čekovskej partitúra.
Najmä v orchestrálnej zložke je inštrumentačne aj motivicky prepracovaná a pestrá. S pribúdajúcimi škrabancaami na Dorianovom svedomí stráca hlas obrazu nevinnosť i krásu (výborný nápad s elektroakustickou deformáciou anjelskej melódie chlapčenských sopránov) a partitúra po pomerne konvenčnom úvode nadobúda harmonicky smelší ráz.
Skvelého partnera našla skladateľka v mladom anglickom dirigentovi Christopherovi Wardovi, dielo predstavil zrozumiteľne, v technicky vypracovanom a dramaticky gradujúcom tvare.
Menej invenčnosti prejavila Čekovská pri vokálnych partoch. Najmä ukončovanie fráz na najvyššom tóne pôsobí stereotypne. Sú však komponované s reálnym pohľadom na možnosti speváckeho hlasu, čo v súčasnej opernej tvorbe nie je samozrejmosť.
V konečnom dôsledku je Dorian Gray vydareným operným debutom, ktorý ponúka väčší inscenačný potenciál, než z neho vyťažil medzinárodný tím na čele s Nicolou Raab. Úspešná nemecká režisérka sa uviedla málo nápaditým javiskovým tvarom, ktorý len lineárne ilustroval dej.
Naliehavo aktuálnu tému o posadnutosti mladosťou a krásou umiestnila medzi štylizované kašírované kulisy a postavy obliekla do viktoriánskych kostýmov. Necítiť detailnejšiu prácu s hercami, vzťah maliara Basila a lorda Henryho k Dorianovi je sotva načrtnutý.
Aké bude publikum?
V titulnej postave sa predstavili hosťujúci tenoristi: Američan Eric Fennell s farebne príjemným, no subtílnym materiálom a hudobne i herecky tvárnejší Ír Eamonn Mulhall. Dorianovu zavrhnutú lásku Sibylu Vaneovú alternovali zvukovo prierazná Katarína Štúrová a kultivovanejšia Helena Becse Szabó, zasvietil krásny barytón Aleša Jenisa (Henry).
Obe premiéry boli obsadené do posledného miesta. Na prvej prevažovali diváci z brandže, druhú divadlo predalo rakúskej cestovnej kancelárii. Či dielo osloví aj bežné publikum, ukážu reprízy. Predpoklady mu nechýbajú.
