Londýn 18. októbra (TASR) - Cenzúra nie je typickým prejavom len autoritárskych režimov. Napríklad v Británii funguje hneď niekoľko orgánov, ktoré dbajú predovšetkým na "mravnú výchovu spoločnosti".
Cenzúra sa všade na svete týka aj populárnej hudby. Niekedy môže zákaz pretrhnúť umelcom ich kariéru, inokedy ich naopak môže cenzúra dostať na výslnie slávy.
Keď Elvis Presley vystúpil v programe Eda Sullivana, bola to najväčšia televízna šou v Amerike. Anthony Thorton z internetového hudobného časopisu Enemy.com spomína, že Sullivan bol ako na tŕni:
"Edovi nepripadali vhodné Elvisove krúživé pohyby bokmi, zdalo sa mu, že by mohli morálne skaziť mládež a zaviesť ju na scestie. Tak povedal kameramanom, aby Elvisa zaberali len od pása nahor. A samozrejme, že každý chcel vedieť, čo sa deje od páse nadol."
Písal sa rok 1957 a - ako poznamenáva londýnsky novinár Mark Brakowsky, cenzúra mala veľké slovo. Ale s Elvisom, aspoň na Západe, svitla nádej na novou éru v populárnej hudbe. Dnes už akýkoľvek zákaz okamžite vyvolá pozornosť. V 70. rokoch sa na hudobnej scéne objavil človek, ktorý celú záležitosť posunul o niečo ďalej.
Manažér britskej punkovej skupiny Sex Pistols Malcolm McLaren založil svoju kariéru na imidži nebezpečného chlapíka. Bol to najväčší mediálny manipulátor. Anthony Thorton zo spoločnosti Enemy spomína, že jeho vystúpenie v programe britskej televízie - Bill Grundy Show - sa stalo predmetom vášnivých diskusií.
"Jeden z hostí ho označil za špinavého ďhajzlaď. On ho dobre nepočul, a tak mu povedal, nech to zopakuje, ale tie slová zneli ešte tvrdšie - a šokoval tým celý národ. Jeden z divákov v rozčúlení kopol do svojho televízora. A to samozrejme Sex Pistols vynieslo na dráhu absolútnych hviezd."
Ale kým na Západe speváci a kapely len šokovali, inde na svete šlo o viac. Juhoafrického speváka Rogera Luceya v 70. a 80. rokoch úrady umlčali. Písal totiž pesničky, v ktorých kritizoval vládu. Zákaz ovplyvnil celý jeho život a zničil jeho kariéru.
V súčasnosti obchodníci na hudobnom trhu vychádzajú často z toho, že zákaz sa automaticky rovná dosiahnutiu slávy. Niektorí rapoví speváci, ako Eminem, v tejto tradícii pokračujú. Jednoducho používajú šokovú taktiku, aby predali viac nahrávok.
Ale v iných končinách sveta stále pôsobia umelci ako Roger Lucey, ktorí patria na index nie kvôli tomu, že spievajú o sexe alebo násilí, ale z politických dôvodov.
