Oddnes máte možnosť vidieť v bratislavskej galérii Nedbalka výstavu finalistov a víťazov súťaže Maľba.
Kedysi to bol jeden z najväčších stredoeurópskych riečnych prístavov, dnes je mnohých skôr zvláštnym nepoznaným územím, ktoré sledujú pri prechádzaní Prístavným mostom.
Nečudo, že bratislavský Zimný prístav bol príťažlivým motívom aj pre maliarku Luciu Tallovú. Jej obraz s rovnomenným názvom zaujal aj medzinárodnú porotu a vo štvrtok večer zaň získala prvú cenu v súťaži Maľba.
Na druhom mieste skončilo dielo Mareka Jarotta, tretím je obraz Góóól Viliama Slaminku.
Výstava finalistov a víťazov ceny, ktorú organizuje Nadácia VUB, bude v priestoroch galérie Nedbalka do 18. decembra.
Pozrite si diela finalistov 8. ročníka ceny Maľba.
Pozrite si fotogalériu >>
Staré a nové
„Je hneď niekoľko vecí, prečo sme vybrali práve tento obraz,“ hovorí Amy Dickson, kurátorka prestížnej britskej galérie Tate, ktorá tento rok predsedala porote.
Pristúpime k maľbe bližšie a ona začne zanietene rozprávať o sile motívu – o vysokých žeriavoch uložených v nízkom horizonte, ktoré sú v napätom kontraste k starožitnému lustru. Tiež však zdôrazňuje spôsob, akým je motív namaľovaný.
„Autorka tu použila napríklad stekajúcu farbu, čo síce urobili viacerí autori, no ona to urobila veľmi presvedčivo. Tu to naozaj funguje ako má,“ hovorí Dickson.
Porotu zaujala aj práca Lucie Tallovej s textíliami – dlhodobo totiž vo svojich dielach využíva vzory starých látok či háčkovaných obrusov, ktoré prenáša do jednotlivých vrstiev na plátno.
„Dáva to divákovi pocit ničoho minulého, čo sa pomaly zmýva, stráca,“ opisuje Dickson. „V spôsobe, akým sú znázornené mohutné kovové žeriavy je zasa akási baladickosť. Zrazu sú tieto stroje nositeľom emócie a je v nich zvláštna jemnosť. Spolu s lustrom to vytvára silný kontrast medzi niečím starým a novým,“ dodáva.
Tento obraz pre ňu vraj zároveň najviac zo všetkých vyjadroval návštevu Bratislavy – „keď sem príde cudzinec a prejde sa trebárs popri Dunaji tak vidí, aké veľmi odlišné sú jeho dva brehy, ako sa tu prelína nové so starým. Táto maľba pre mňa zosobňuje to, čo som tu videla.“
Lucia Tallová: Zimný prístav, 2013, akryl na plátne, 190 x 220 cm.
Teraz a tu
Tohtoročná porota mala štyroch členov – okrem Amy Dickson rozhodovali Magdalena Juříková (šéfka Galerie hlavního města Prahy), Veronika Wolf (riaditeľka Lobkowiczkých zbierok) a kritik Juraj Čarný.
Najprv z asi sedemdesiatich prihlásených diel vybrali dvadsať finalistov, teraz z nich určili prvé až tretie miesto. odmienkou prihlásenia je vek do 35 rokov.
„Je dobré, že sa cena zameriava najmä na túto vekovú kategóriu. Súťaž takéhoto typu je pre nich veľmi dobrou príležitosťou ukázať svoje diela širšej verejnosti. A pre divákov je to tiež skvelá príležitosť – vidieť diela, ktoré vznikajú vo vašej krajine v tomto čase a to je pre pochopenie celej scény veľmi dôležité,“ vysvetľuje Dickson.
Marek Jarotta: Nemiesta - Hala, 2013, 140 x 200 cm.
Humor aj nevídané situácie
Na druhom mieste sa ocitlo dielo Mareka Jarotta. Motívom jeho malieb sú industriálne či verejné priestory, no divákovi ich ponúka tak, ako ich nemá možnosť takmer nikdy vidieť. Azda aj preto ich nazýva „nemiestami“.
„Tu vidíme letiskovú halu, no je úplne prázdna,“ opisuje Dickson. „Na prvý pohľad teda zaujme téma, no v zápätí aj koncept, ktorý je jasne viditeľný aj vo viacerých jeho dielach. Reč, ktorou rozpráva o priestoroch inštitúcií či verejných priestoroch, je úplne odlišná od toho, čo stelesňujú. Kým ony sú plné bariér, kontroly a jasne človeka navádzajú, kam má ísť, on dáva dôraz na transparentnosť a prieniky jednotlivých súčastí scény. Z technického hľadiska je to skutočne krásne dielo,“ dodáva Dickson.
Tretie miesto si odniesol Viliam Slaminka za maľbu Góóól. „Je to veľmi odlišná maľba od ostatných finalistov,“ hovorí Dickson. „Je to veľký rozdiel, keď ju človek vidí na fotografii a naživo. Keď k nej prídete bližšie, máte možnosť vidieť, že jej autor je veľmi zdatný vo vytváraní akejsi plastickej či priam sochárskej kvality na plátne,“ komentuje kurátorka.
Vyzdvihla tiež mnoho vrstiev motívu siete – v bránke, na chytanie rýb, či ako často využívaného prvku abstrakcie. „Tu je však použitá vtipne a hravo a to sa nám všetkým veľmi páčilo. V umení, a obzvlášť v maľbe, je veľmi náročné byť vtipným a hravým, no Slaminkovi sa to podarilo.“
Viliam Slaminka: Góóól, 2013, 120 x 170 cm.
