FÓRUM

Slovenská literatúra mala vždy vrcholky merateľné so svetovou

KNIHY TÝŽDŇA / KRITICKÉ KOMENTÁRE Kritik má rovnako ako spisovateľ svoju víziu sveta, človeka a literatúry, s ktorou pristupuje k literárnemu dielu, hovorí Milan Hamada

KNIHY TÝŽDŇA / KRITICKÉ KOMENTÁRE

Kritik má rovnako ako spisovateľ svoju víziu sveta, človeka a literatúry, s ktorou pristupuje k literárnemu dielu, hovorí Milan Hamada

Milan Hamada, významná osobnosť našej kultúry, sa dožil osemdesiatin. Vydavateľ Koloman Kertész Bagala si toto životné jubileum uctil vydaním štyroch zväzkov z jeho tvorby. Tri nesú názov Kritické komentáre, štvrtý Odpovede. Prvá kniha obsahuje tri základné témy: Moc kultúry proti násiliu moci, Na ochranu ľudskosti a demokracie, Dejiny a súčasnosť. Takéto témy sa sporadicky objavujú i v ostatných knihách s podtitulmi: O svetovosti našej literatúry, Recenzie a glosy, Literárnohistorické komentáre, Z kritického myslenia, Kniha rozhovorov. Okrem základných textov obsahujú krátky životopis Milana Hamadu a citácie z jeho tvorby.

Druhý zväzok Kritických komentárov je monotematický – O svetovosti našej literatúry. Pozostáva z vyše dvadsiatky hamadovsky typicky precíznych kritík o takých našich autoroch, ktorí si to miesto vo svete kvalitou svojej tvorby zaslúžia. „Slovenská literatúra mala vždy vrcholky merateľné so svetovou literatúrou.“

V treťom zväzku sú Hamadove eseje, venované napríklad Zore Jesenskej, Oskárovi Čepanovi, Ive Mojžišovej, Vladimírovi Petríkovi, Jozefovi Bžochovi a iným. V časti Recenzie a glosy nám s objektívnou presnosťou, s odkrývaním a odlišovaním dobrého od nehodnotného predstavuje zhruba dve desiatky slovenských poetov a prozaikov dvoch generácií.

„Pre mňa od začiatku, keď som sa začal venovať literatúre, bola kritika jej integrálnou súčasťou, bola tiež tvorbou. Presadzoval som názor, že kritik má rovnako ako spisovateľ svoju víziu sveta, človeka a literatúry, s ktorou pristupuje k literárnemu dielu. Za najvyšší prejav kritiky pokladám esej, to jest útvar medzi vedou a umením,“ píše.

Oddeliť literárne od politického

Na otázku redaktora Ako sa rodí kritik? odpovedal: „Rovnako ako básnik – z lásky k poézii a z radosti z myslenia.“ Nesporne zaujímavý je text O novom lyrizme básnikov a výtvarníkov z čias nadrealizmu Avantgardy 38, rozsiahle štúdie o poézii Katolíckej moderny a o generácii R 10. V literárnej vede vyzdvihuje Mikovu nitriansku školu i v normalizačnom období potláčanú líniu antropologickej a fenomenologickej filozofie.

Milan Hamada sa vyjadruje aj k chúlostivým otázkam veľmi prezieravo, múdro, napríklad ako oddeliť literárne od politického, talent od tzv. službičkovania (Vojtech Mihálik, Miroslav Válek, Vladimír Mináč). Búra istým spôsobom mýtus o Rúfusovi („Treba rozlíšiť Rúfusa – básnika, Rúfusa – človeka a Rúfusa – občana.“). O Dominikovi Tatarkovi hovorí, že sa dopúšťal literárnych aj ľudských omylov („Spisovateľ Tatarka nie je až taký príťažlivý ako človek Tatarka.“), o Lacovi Novomeskom sa zmieňuje ako o našom významnom básnikovi, no pripomína, že „ako človek bol dosť zbabelý“.

Keď sa Hamada vyjadruje o literatúre, vyjadruje sa o všetkom – o dejinách, estetike, človeku, politike... Za nevyhnutnosť pokladá odstrániť dva princípy pseudomarxistickej estetiky (triednosť a straníckosť), kriticky hodnotí preorientovanie sa marxistických filozofov na postmodernu, vyslovuje názor na historický román, na problém veľkej epiky a prípadný zánik románu („Domnievam sa, že postmodernistickú skepsu o veľkých príbehoch máme už za sebou.“), spomína i nedocenené diela veľkej epiky v slovenskej literatúre, hodnotí situáciu v našej literatúre po novembri a po vzniku samostatného Slovenska („Obávam sa všetkých excesov nacionalizmu, ktoré majú rôzne podoby, ba dokonca deformujú aj pohľad na našu národnú kultúru a literatúru.“).

Množstvo problémov, ktoré Hamada nielen nastoľuje, ale aj rieši, desiatky diel autorov, ktoré prijíma „podľa zásluhy“ čo najobjektívnejšie, odborne zdôvodňujúc, čo je literatúra umelecká, čo sa jej len približuje, čo v diele nemá miesto, čo ho kazí. Hamada hovorí o kríze literárnej kritiky, o strate umeleckej literatúry ako dôsledku postmodernistického chaosu, o hodnotovom nihilizme. Hamadova múdrosť literárneho vedca orientuje čitateľa v správnosti pohľadu na literárne texty.

Inšpiratívne 60. roky

Obdivuhodná je jeho širokospektrálnosť názorov vo filozofii, politike, kultúre, literatúre, ich nevyhnutné prelínanie a ovplyvňovanie, odkrývanie príčin existujúcich javov v spoločnosti a človeku. Za filozoficky a umelecky najpodnetnejšie považuje 60. roky. „Aj dnes toto obdobie pokladám za jedinečnú historickú a ľudskú skúsenosť tragického 20. storočia. Šesťdesiate roky sa skončili síce rovnako tragicky, ale napriek tomu zostávajú aj dnes pozitívne inšpiratívnym obdobím.“ Z vlastnej skúsenosti sa negatívne vyjadruje o čase normalizácie, o morálnych kompromisoch a ich výhodách v prípade sebakritiky, k čomu sa on nikdy neznížil, o Gustávovi Husákovi, Miroslavovi Válkovi, ktorý ho „prenasledoval veľmi dôsledne až do samého konca“, o väčšine filozofov a literátov jeho generácie, ktorá neprejavila postoj, o postmodernom marazme, keď „dnešným reformám chýba antropologický rozmer“ a keď „sme jednostranne zameraní len na vytvorenie spoločnosti blahobytu a preferovania konzumných hodnôt“ .

Milan Hamada je veľmi otvorený, jeho názory sú zaujímavé, svojím spôsobom odvážne a možno až provokujúce. Zaslúžia si obdiv a treba s nimi súhlasiť. Všetky štyri zväzky Hamadových textov predstavujú lektúru, od ktorej je ťažko sa odtrhnúť.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  3. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  4. Moskva alebo Petrohrad?
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  8. Nový Jaguar XF Sportbrake
  9. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  10. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  1. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  2. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  3. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  4. Modern luxury next to the Blue Church
  5. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  6. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  7. Moskva alebo Petrohrad?
  8. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  9. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  10. HB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  1. Moskva alebo Petrohrad? 8 829
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 198
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 3 044
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 182
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 506
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 375
  7. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 278
  8. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 132
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 117
  10. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 075

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Bratislavu zradila doprava aj kultúrna uzavretosť, hovoria experti

Niekto mohol akceptovať, že pre Bratislavu je hlavné letisko Viedeň, niekto to akceptovať nemusel, vraví šéf portálu euractiv Radovan Geist.

KOMENTÁRE

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

SVET

Slovensko neuspelo v boji o sídlo Európskej liekovej agentúry

Bratislava nezískala sídlo EMA, bola na štvrtej nepostupovej pozícii.

Neprehliadnite tiež

Činnosť Fondu na podporu umenia je výborná, najmä ak ho porovnáme v Maďarsku

V Budapešti dostávajú peniaze umelci a spoločnosti blízke Orbánovej vláde.

Prečo musí hrať vraha vždy pekný herec? Filmy o zločincoch majú svoje zákony

Idol z Hry o tróny môže dostať rolu Charlesa Mansona.

Clintonová jej vzala slogan. Slávna transgender speváčka mala posledný koncert

Antony Hegartyová si prejavy bývalej kandidátky na prezidenta púšťa desaťkrát denne.

Zomrel Vladimír Petrík, múdry skeptik slovenskej literatúry

Napĺňali ho mladí autori, ktorí sa vracali k starým témam.