FÓRUM

Slovenská literatúra mala vždy vrcholky merateľné so svetovou

KNIHY TÝŽDŇA / KRITICKÉ KOMENTÁRE Kritik má rovnako ako spisovateľ svoju víziu sveta, človeka a literatúry, s ktorou pristupuje k literárnemu dielu, hovorí Milan Hamada

KNIHY TÝŽDŇA / KRITICKÉ KOMENTÁRE

Kritik má rovnako ako spisovateľ svoju víziu sveta, človeka a literatúry, s ktorou pristupuje k literárnemu dielu, hovorí Milan Hamada

Milan Hamada, významná osobnosť našej kultúry, sa dožil osemdesiatin. Vydavateľ Koloman Kertész Bagala si toto životné jubileum uctil vydaním štyroch zväzkov z jeho tvorby. Tri nesú názov Kritické komentáre, štvrtý Odpovede. Prvá kniha obsahuje tri základné témy: Moc kultúry proti násiliu moci, Na ochranu ľudskosti a demokracie, Dejiny a súčasnosť. Takéto témy sa sporadicky objavujú i v ostatných knihách s podtitulmi: O svetovosti našej literatúry, Recenzie a glosy, Literárnohistorické komentáre, Z kritického myslenia, Kniha rozhovorov. Okrem základných textov obsahujú krátky životopis Milana Hamadu a citácie z jeho tvorby.

Druhý zväzok Kritických komentárov je monotematický – O svetovosti našej literatúry. Pozostáva z vyše dvadsiatky hamadovsky typicky precíznych kritík o takých našich autoroch, ktorí si to miesto vo svete kvalitou svojej tvorby zaslúžia. „Slovenská literatúra mala vždy vrcholky merateľné so svetovou literatúrou.“

V treťom zväzku sú Hamadove eseje, venované napríklad Zore Jesenskej, Oskárovi Čepanovi, Ive Mojžišovej, Vladimírovi Petríkovi, Jozefovi Bžochovi a iným. V časti Recenzie a glosy nám s objektívnou presnosťou, s odkrývaním a odlišovaním dobrého od nehodnotného predstavuje zhruba dve desiatky slovenských poetov a prozaikov dvoch generácií.

„Pre mňa od začiatku, keď som sa začal venovať literatúre, bola kritika jej integrálnou súčasťou, bola tiež tvorbou. Presadzoval som názor, že kritik má rovnako ako spisovateľ svoju víziu sveta, človeka a literatúry, s ktorou pristupuje k literárnemu dielu. Za najvyšší prejav kritiky pokladám esej, to jest útvar medzi vedou a umením,“ píše.

Oddeliť literárne od politického

Na otázku redaktora Ako sa rodí kritik? odpovedal: „Rovnako ako básnik – z lásky k poézii a z radosti z myslenia.“ Nesporne zaujímavý je text O novom lyrizme básnikov a výtvarníkov z čias nadrealizmu Avantgardy 38, rozsiahle štúdie o poézii Katolíckej moderny a o generácii R 10. V literárnej vede vyzdvihuje Mikovu nitriansku školu i v normalizačnom období potláčanú líniu antropologickej a fenomenologickej filozofie.

Milan Hamada sa vyjadruje aj k chúlostivým otázkam veľmi prezieravo, múdro, napríklad ako oddeliť literárne od politického, talent od tzv. službičkovania (Vojtech Mihálik, Miroslav Válek, Vladimír Mináč). Búra istým spôsobom mýtus o Rúfusovi („Treba rozlíšiť Rúfusa – básnika, Rúfusa – človeka a Rúfusa – občana.“). O Dominikovi Tatarkovi hovorí, že sa dopúšťal literárnych aj ľudských omylov („Spisovateľ Tatarka nie je až taký príťažlivý ako človek Tatarka.“), o Lacovi Novomeskom sa zmieňuje ako o našom významnom básnikovi, no pripomína, že „ako človek bol dosť zbabelý“.

Keď sa Hamada vyjadruje o literatúre, vyjadruje sa o všetkom – o dejinách, estetike, človeku, politike... Za nevyhnutnosť pokladá odstrániť dva princípy pseudomarxistickej estetiky (triednosť a straníckosť), kriticky hodnotí preorientovanie sa marxistických filozofov na postmodernu, vyslovuje názor na historický román, na problém veľkej epiky a prípadný zánik románu („Domnievam sa, že postmodernistickú skepsu o veľkých príbehoch máme už za sebou.“), spomína i nedocenené diela veľkej epiky v slovenskej literatúre, hodnotí situáciu v našej literatúre po novembri a po vzniku samostatného Slovenska („Obávam sa všetkých excesov nacionalizmu, ktoré majú rôzne podoby, ba dokonca deformujú aj pohľad na našu národnú kultúru a literatúru.“).

Množstvo problémov, ktoré Hamada nielen nastoľuje, ale aj rieši, desiatky diel autorov, ktoré prijíma „podľa zásluhy“ čo najobjektívnejšie, odborne zdôvodňujúc, čo je literatúra umelecká, čo sa jej len približuje, čo v diele nemá miesto, čo ho kazí. Hamada hovorí o kríze literárnej kritiky, o strate umeleckej literatúry ako dôsledku postmodernistického chaosu, o hodnotovom nihilizme. Hamadova múdrosť literárneho vedca orientuje čitateľa v správnosti pohľadu na literárne texty.

Inšpiratívne 60. roky

Obdivuhodná je jeho širokospektrálnosť názorov vo filozofii, politike, kultúre, literatúre, ich nevyhnutné prelínanie a ovplyvňovanie, odkrývanie príčin existujúcich javov v spoločnosti a človeku. Za filozoficky a umelecky najpodnetnejšie považuje 60. roky. „Aj dnes toto obdobie pokladám za jedinečnú historickú a ľudskú skúsenosť tragického 20. storočia. Šesťdesiate roky sa skončili síce rovnako tragicky, ale napriek tomu zostávajú aj dnes pozitívne inšpiratívnym obdobím.“ Z vlastnej skúsenosti sa negatívne vyjadruje o čase normalizácie, o morálnych kompromisoch a ich výhodách v prípade sebakritiky, k čomu sa on nikdy neznížil, o Gustávovi Husákovi, Miroslavovi Válkovi, ktorý ho „prenasledoval veľmi dôsledne až do samého konca“, o väčšine filozofov a literátov jeho generácie, ktorá neprejavila postoj, o postmodernom marazme, keď „dnešným reformám chýba antropologický rozmer“ a keď „sme jednostranne zameraní len na vytvorenie spoločnosti blahobytu a preferovania konzumných hodnôt“ .

Milan Hamada je veľmi otvorený, jeho názory sú zaujímavé, svojím spôsobom odvážne a možno až provokujúce. Zaslúžia si obdiv a treba s nimi súhlasiť. Všetky štyri zväzky Hamadových textov predstavujú lektúru, od ktorej je ťažko sa odtrhnúť.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  3. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  4. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  5. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  6. Rastie nám pokrivená generácia?
  7. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  8. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  10. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  1. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  2. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  3. Detské zúbky sú veda
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  6. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  8. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Rastie nám pokrivená generácia?
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 561
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 5 041
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 842
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 339
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 574
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 290
  7. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 057
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 897
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 810
  10. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 757

Hlavné správy zo Sme.sk

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.

SVET

Po páde z mosta do Vltavy zomrel český herec Jan Tříska

Okolnosti pádu vyšetruje polícia.

ŠPORT

Pozrite si záver MS z Bergenu, ktorý nebol v televízii

Zábery z helikoptéry ukazujú nástupy v posledných kilometroch.

Neprehliadnite tiež

Chýbal nám dobrý album od speváka. Dal nám ho bývalý bubeník IMT Smile

Marián Slávka na svojom debute pekne spieva, básnicky recituje, hrá na klavíri a má cit pre koncepčné myslenie.

Ešte v marci robil v obleku kľuky. Železná vôľa urobila z Jana Třísku Američana

Legendárny herec z Obecnej školy sa už v Česku necítil doma.

Jan Tříska pre SME: Pod nohy mi hádzali polená, aj tak ma nezastavili

Po návrate z Ameriky sa mu práca doma zdala spomalená.

Marek Šulík: Dobre bude vtedy, keď Rómovia budú točiť filmy o sebe

Režisér filmu o najsmutnejších pesničkách tvrdí, že skutočný obraz Rómov ešte nepriniesol žiaden filmár.