Čosi krištáľové

Literárium / Ján Buzássy

Aj tento november je „nemilá chvíľa“, ako to formuloval vo svojej próze Rudo Sloboda. Pri spomienkach na zosnulých si pripomíname hlavne to dobré, čo nám tu zanechali v duši a v pamäti. Ale v týchto potemnených dňoch nám prichádza na myseľ aj zlé. Ku koncu roka sa desíme, čo sme tu za ten čas porobili. Aurelius Augustinus vo svojich Vyznaniach píše, ako jeho duša uviazla na „chytľavom lepe smrti“. Nemyslí tým smrť fyzickú, odchod tela. Na takomto lepe bývame prilepení vo svojich životných kalamitách, hoci inak zdraví.

Starosť o dušu nemal iba svätý Augustín. Popri svojich dušiach máme mať starosť aj o dušu našej literatúry. Moderné opatrenia v školstve chystajú zmeny aj v našom jazyku, slovenčine. Podiel gramatiky sa má rozšíriť na úkor slovenskej literatúry. Každá reforma môže mať aj dobré stránky, ale tu sa ráta s tým, že literatúru aj tak nik nečíta. Nik sa neozve. Nie je to všetko pravda, ale cítime ohrozenie ducha jazyka. Bez literatúry je gramatika, jazyk, len ako dedina bez kostola. Vieme, kde je tu miestny úrad, kde futbalové ihrisko, kde neoficiálna skládka odpadu. Ale hlbší dôvod existencie nám uniká.

Spisovatelia sledovali vývoj nášho národa po celý čas. Pomáhali vytvoriť, vytvárali literárny jazyk, vyzdvihli ho z nárečí, lokálnych, ale krásnych. Naučili nás ho čítať, naučili nás rozprávať po slovensky. Aby nezostal prilepený k smrti. Jazyk, teda my. Štúrovci boli všetci spisovatelia. V devätnástom storočí naši autori vedeli po maďarsky, po nemecky, po česky. Keby písali v týchto jazykoch, mali by viac čitateľov, boli by slávnejší, aj ten honorárik mohol byť väčší. Ale oni trvali na slovenčine, považovali to za svoje poslanie. Aj politiku národa.

„Krištáľová flotila z medzihviezdnych svetov,“ to nenapísal slávny autor. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia som tieto slová našiel vo veršoch tajného básnika Ferka Kurhubeva, človeka, ktorý predával noviny. Neviem už, o čom bola tá báseň, ale krišťáľová flotila z neba je náš jazyk, ktorý prestupuje našu literatúru a osvetľuje náš život, ktorý je často bez svetla, temný a zlý.