Jeden z najznámejších britských hudobníkov John Tavener stál jednou nohou vo svete klasiky a druhou v pope.
Sú skladatelia, ktorí dokážu osloviť väčšie publikum a nemusia pritom písať iba hudbu do filmov. Dokazujú to napríklad Pärt, Górecki, Glass alebo u nás Vladimír Godár.
Ich anglickým „kolegom“ bol John Tavener.
Medzi klasikou a popom
Klasickú hudbu mal okolo seba už od detstva, jeho otec bol organistom a keď prvýkrát počul Mozartovu Čarovnú flautu, akékoľvek iné povolanie už neprichádzalo do úvahy.
Najskôr sa zdalo, že bude klavírnym virtuózom – hral náročné koncerty Beethovena aj Šostakoviča, no uvedomil si, že viac ho baví komponovať.
Rok 1968 priniesol revolučné zmeny aj jemu. Avantgardné oratórium The Whale mu odpremiéroval na svojom prvom koncerte nový súbor London Sinfonietta, a keďže zároveň išlo o otvorenie sály Queen Elizabeth Hall, mladý skladateľ získal slušnú pozornosť.
Masovo známym sa stal vďaka bratovi, ktorý opravoval dom Ringovi Starrovi. Keď mu prezradil, že jeho brat je skladateľ a doniesol nahrávky, tie sa dostali k ostatným beatlesákom, ktorí sa rozhodli vydať mu album na svojej značke Apple.
Tavener jednou nohou stál vo svete klasiky a druhou v pope, čo mu zostalo po zvyšok života.
„Klasická hudba sa v 20. storočí rozdelila do množstva rôznych jazykov, no on mal svoj vlastný hlas,“ výstižne povedal violončelista Steven Isserlis, ktorý s ním úzko spolupracoval. „Nekomponoval, aby bol populárny – písal hudbu, ktorú musel napísať.“
Skladateľ s vierou
Dlhovlasý, takmer dvojmetrový elegán písal intímnu hudbu, ktorou dokázal navodiť v sále totálne sústredené ticho. Bol veriacim, neskrýval to a odrážalo sa to aj v jeho tvorbe: „Mojou cestou k Bohu bolo písanie hudby,“ povedal v rozhovore pre BBC.
Často siahal po liturgických námetoch a formách, vplyv pravoslávnej cirkvi jasne počuť v spôsobe práce s melódiou či hlasmi. V začiatkoch vychádzal zo sakrálnej tvorby Stravinského a Messiaena, z kolegov rovesníkov mal najbližšie k Pärtovi, nazýval ho „príbuzná duša“.
Keď jeho Keltské requiem na ďalšej platni pre beatlesovskú značku Apple počul najslávnejší britský skladateľ 20. storočia Benjamin Britten, presvedčil Kráľovskú operu, aby si od Tavenera objednala novú skladbu.
Veľký ohlas mali aj jeho kompozície The Lamb, The Protecting Veil či Svjati. Za posledné dve bol nominovaný na prestížnu Mercury Music Prize, popri hudobníkoch ako U2, Radiohead či The Chemical Brothers.
O jeho vplyve a presahu mimo sveta klasickej hudby svedčí aj Song For Athene, skladba, ktorá zaznela na pohrebe princeznej Diany, alebo pesnička Jesus Prayer. Tú naspievala Islanďanka Björk, ktorá na britského skladateľa nedala dopustiť. A šľachtický titul sir vo Veľkej Británii takisto nedostáva hocikto.
Priveľa na jedného pacienta
Jeho kariéra vyzerá ako vymenúvanie úspechu za úspechom, no nie všetko sa mu podarilo. Napríklad jeho komornej opere A Gentle Spirit (1977) nepomohlo ani libreto podľa Dostojevského.
Ešte menej sa mu darilo v osobnom živote. Jeho prvé manželstvo s gréckou tanečnicou sa skončilo po niekoľkých mesiacoch, no ešte väčšie problémy mal so zdravím. Dá sa hovoriť o malom zázraku, že sa dožil takmer sedemdesiatky.
Už ako tridsiatnik totiž prekonal mozgovú príhodu, depresie zalieval alkoholom, onedlho prišli dva infarkty, odstránenie nádoru a kardiochirurgovia mu ešte diagnostikovali nepríjemný Marfanov syndróm.
V poslednom rozhovore pre BBC priznal, že pre zdravotné patálie načas stratil vieru v Boha aj schopnosť cítiť hudbu. U nás jeho hudba naposledy zaznela naživo na festivale Konvergencie.
„Hrali sme skladby Svjati a Threnos, ktoré sú vlastne obidve o smrti,“ dodáva hudobník Jozef Lupták.
