Dráma Dozvuky sa obracia do minulosti, do prostredia všednej poľskej dediny, ktorá skrýva dávne hriechy.
Americký robotník Franciszek Kalina sa po desaťročiach vracia na návštevu rodnej poľskej obce. Chce zistiť, prečo jeho brata Józefa opustila manželka s deťmi.
Nemá rád „židákov, lebo všade pchajú tie svoje nosiská a ani v Amerike nedajú Poliakovi slušne zarobit“.
Návrat, stretnutie s bratom a odhalenie pravdy o rodnej obci, susedoch aj vlastných rodičoch ho donúti zmeniť názory. Na Židov, nebožtíkov i na seba samého.
Dávne krivdy
Už opäť to niekto spravil za nás. Raz sú to českí filmári, inokedy maďarskí či rumunskí, ale veľmi často poľskí. Nakrúcajú filmy zo súčasnosti či nedávnej minulosti, ktoré by pokojne mohli (ba čo mohli – mali!) vzniknúť na Slovensku.
Lenže Slováci radšej hľadajú poetické pravdy o Bátoryčkách, Jánošíkoch, lietajúcich mníchoch a iných politicky i spoločensky bezzubých bytostiach, len aby nemuseli povedať krutú, bolestivú, často nebezpečnú pravdu. Ešte aj ten Obchod na korze je český!
Poľský scenárista a režisér Wladyslaw Pasikowski mal zjavne tejto stredoeurópskej pretvárky plné zuby. A my môžeme byť radi, že jeho filmová dráma Dozvuky vznikla aj so slovenskou koprodukčnou účasťou, zhmotnenou v podobe Zuzany Fialovej.
Pravda je omamná kvetina
Príbeh o posadnutosti hľadaním pravdy funguje aj sám, bez ohľadu na politiku. Stupňuje sa, prehlbuje, mrazí – a hoci divák až priskoro pozná, kam vedie, osudy hlavných postáv ho nútia pozerať ďalej.
Dozvuky však nie sú dôležité a silné len obsahom, ale aj vzácne vyrovnanou formou. Téma cudzinca, vyobcovaného a manipulovaného vidieckym spoločenstvom, je stvárnená s prijateľnou manierou, s efektívnym pátosom, až nevdojak pripomína Je třeba zabít Sekala Vladimíra Michálka.
Realistický, no predsa čiastočne štylizovaný náladotvorný obraz s umne zakomponovanými symbolmi je dielom kameramana Pawla Edelmana, spolupracovníka Andrzeja Wajdu a Romana Polanského.
Majstri herci
Dokonale presvedčivý Maciej Stuhr v role Józefa, ktorý začal zachraňovať židovské náhrobné kamene, nemá príležitosť na zmenu, ale s poznaním pravdy sa jeho hrdinstvo mení na strach, hrôzu a zbabelosť.
Ešte zaujímavejší je Ireneusz Czop ako jeho starší americký brat Franciszek. Jednoduchý robotník, ktorý musí od základov meniť hodnoty, názory i predsudky, aby v sebe objavil nečakané, netušené hrdinstvo.
Starý farár Jerzyho Radziwilowicza tuší pravdu a nestojí Kalinovcom v ceste, akoby sa kajal za hriechy farníkov. Lenže na jeho miesto už lačne čaká mladý, ambiciózny fanatický dušpastier.
A zvyšok, ako sa spieva v tej starej pesničke, zvyšok – to je diabol. Všedná poľská dedina. Ale skutočne len poľská?
Keď Józef v krčme povie, že odjakživa obdivoval Lecha Walesu, štamgasti ho zbijú do krvi. Čo by asi dnes spravili slovenskí vidiecki krčmoví pijani, keby sa im niekto priznal, že si ctí Václava Havla?
