Oslovili sme hudobníkov a ľudí, čo o hudbe píšu alebo rozprávajú, aby sa podelili o svoje obľúbené nahrávky.
Jednoduchá úloha. Napíšte niekoľko riadkov o tom, čo práve počúvate. Vkusu sa medze nekladú, môže to byť aktuálna i stará nahrávka, domáca, zahraničná, známa, alebo neznáma. Jediná podstatná vec je, že sa vám meno interpreta v týchto dňoch opakovalo v prehrávači.
O týždeň prinesieme ďalší diel s novými tipmi, zostava respondentov sa ešte môže rozšíriť.
Shina, hudobníčka, vydavateľstvo Slnko Records
„Túto dievčinu vystupujúcu pod menom Ane Brun počúvam už druhý rok. Ak si niečo pustím tak ju. Ťažko povedať v čom je to čaro, ale tá severská krehkosť a priezračnosť možno presne dopĺňa moju vlastnú hrubosť a neobratnosť. A navyše je pesnička o slovách, s ktorými tiež pracujem, aby som sa niečo o sebe dozvedela.“
Stanka Apfelová, hudobníčka
„Hudobníčka a speváčka Annie Clark je pre mňa jednoznačne najväčším objavom posledného obdobia, aj keď pod pseudonymom St. Vincent pôsobí na scéne od roku 2006. Je to fenomenálna gitaristka so svojským štýlom hry a špecifickým zvukom. Neuveriteľná je jej technika ľavej a hlavne pravej ruky. Tento záznam z 4AD Session ma totálne dostal.“
Rudi Rus, hudobný publicista, moderátor Rádia_FM
„V ostatných dňoch u mňa jednoznačne kraľuje Steven Wilson a dozvuky z jeho parádneho viedenského koncertu. Sám seba považuje za hudobného idiota, ktorý sa iba obklopuje výnimočnými hudobníkmi. Samozrejme, opak je pravdou. Je to génius, ktorý dokáže osloviť fanúšikov Pink Floyd, rovnako tak najtvrdších metalistov.“
Tomáš Prokopčák, redaktor SME
„Meno Ryan Lott asi veľa ľuďom nič nepovie. Možno ani jeho umelecké meno Son Lux. Časť poslucháčov pokročilejšej elektroniky však možno zbystrí pri inom mene, Sufjan Stevens, s ktorým má Son Lux spoločný projekt S / S / S. Teraz Lott vydal svoj štvrtý sóloalbum Lanterns a je to krásne počúvanie. Ak hľadáte pesničky či eklektický pop pre 21. storočie - gitarové kapely odpustia - naozaj odporúčam.“
Štefan „Pišta Vandal“ Chrappa, hudobník a spisovateľ
„Punková muzika má široký tematický záber. Od ľavicových bojovníkov s anarchosklonmi, chaos rebelov a alkoholovo-drogových stratencov, cez hopsasa lovesongerov, až po temných rytierov v čiernej zbroji. Misfits je kapela, ktorá to vždy robila po svojom. V časoch, keď bol frontmanom charizmatický Glenn Danzig, vznikli ich najlepšie veci. Skulls je hymna a tak to zostane navždy!“
Oliver Rehák, redaktor SME
"Kto ho pozná, väčšinou ho pozná vďaka cene Oskára Čepana, ale András Cséfalvay by si zaslúžil aj cenu hudobnú. Pre mňa je speváckym objavom roka. Jeho album Funeral the Musical and another tabletop opera začnete počúvať a neviete prestať. Elektrizujúci hlas prednáša „burtonovsky“ morbídne príbehy s klávesovo-čembalovým sprievodom, chvíľu to evokuje klasiku, chvíľu dark drone ambient á la Coil. Dokonalosť konceptu završuje booklet s postavičkami, ktoré si môžete vystrihnúť a zinscenovať si operu sami."
Celú nahrávku si môžete zadarmo vypočuť tu.
Andrej Šuba, hudobný publicista
"'Neraz aj blázon hovorí múdro. Majte sa dobre, slávni vyznávači Bláznivosti. Zatlieskajte mi, žite si blažene a pite!" Touto vetou skončil Erazmus Rottterdamský Chválu bláznivosti. Rovnakými slovami na hudbu Španiela Enriqueza de Valderrábana (1500–1557) končí i najnovšie CD Oni Wytars a Marca Ambrosiniho. Pár taktov, ktorých pôvod siaha k divokým tancom a hlučným piesňam iberského polostrova, inšpirovalo v podobe témy známej ako La follia celé generácie skladateľov. Na nahrávke sa fascinujúcim spôsobom stretávajú bláznivosť, smútok, vážna i nevážna hudba, virtuozita, improvizácia, farby archaických nástrojov a skladby niekoľkých storočí. Toto je Follia Tarantellata s hypnotickým refrénom v neapolskom dialekte Vurria addiventá („Chcel by som sa stať [...] topánkou, citrónovníkom, zrkadlom...“) pochádzajúcim z ľúbostnej básne Gian Leonarda dell´Arpa (1530–1602), ktorá CD otvára. Pobláznený blaženosťou tlieskam a možno pohľadám i fľašu dobrého vína"
