Anna Strickland: Že fotia aj telefóny, je úžasné, no musíte vedieť spomaliť

Fotografka hovorí o historických technikách aj o tom, prečo si kúpila digitálny fotoaparát.

Anna Strickland – americká fotografka a pedagogička, historické fotografické procesy vyučuje na Rhode Island School of Design, jednej z najznámejších a najstarších umeleckých vysokých škôl v USA.(Zdroj: JURAJ BARTOŠ)

Nie sú to fotografie, aké vidno bežne. Snímky, ktoré sú na stenách bratislavskej galérie Médium, sú totiž vytlačené technikou gumotlače. Ich autorka ANNA STRICKLAND vraví, že ak chcete byť dobrým fotografom, „nesmiete iba cvakať, musíte vedieť spomaliť“.

Ako vznikala séria fotiek vystavených v Bratislave?

„Dlho som cítila potrebu preskúmať viac tému spirituality, budhizmu a tiež svojho vzťahu ku krajine, k prírode. Napadlo mi odfotiť ruky mojich priateľov, ktorí by v nich držali obľúbené veci prírodného charakteru. Potom sa veci akosi samy pohli a začala som fotiť sochy Budhu a jeho ruky. To prelínanie rúk mojich priateľov a ikonických rúk Budhu sa mi zapáčilo.“

Ako reagovali vaši priatelia?

„Bolo to veľmi zvláštne – keď som ich fotila, sľúbila som im, že keď budú fotografie hotové, môžu si vziať tú, na ktorej sú ich ruky, alebo aj inú. Mnoho z nich si vybralo ruky iného človeka. Zároveň som ich všetkých pozvala k sebe do ateliéru. Viete, mnoho ľudí v mojom blízkom okolí síce vie, že učím a že som umelkyňa, ale nemali presný obraz toho, čo skutočne robím. Celý ten projekt vychádzal z toho, že som s nimi chcela spoločne niečo zažiť, a to sa aj stalo.“

Väčšina dnešných fotografov rozmýšľa nad tým, ako dať svojim fotkám budúcnosť. Upúšťajú od vystavovania a sústreďujú sa skôr na vydávanie kníh. Vaše fotky sú však výnimočné svojím vyhotovením. Pomýšľate teda aj na knihy?

„Zo svojich výstav som urobila zopár katalógov, no to bolo všetko. Až pri tomto projekte o rukách som si uvedomila, že kniha by bola dobrá. Okrem fotiek by tam mohli byť aj texty. Keď som fotila, veľa ľudí mi rozprávalo príbehy ukryté za vecami, ktoré sa rozhodli ukázať – napríklad, ako našli nejaký kameň pred dvanástimi rokmi na vrchole kopca a stále ho opatrujú – po všetky tie roky. Veď to je zvláštne, nie? O rok sa napríklad chystám do Japonska na púť po osemdesiatich ôsmich chrámoch a som veľmi zvedavá, akí ľudia tam budú. Kto si v dnešnom svete nájde toľko času a vydá sa na púť. Fascinuje ma to.“

sm-1118-015-anna.rw_res.jpg

Ako ste sa k historickým technikám vlastne dostali?

„Bola som v ateliéri grafiky a iných médií. O historických technikách som raz čítala a zaujalo ma, že používajú rovnaké druhy papiera ako my pri tlači. Takisto sa mi páčilo, že sa to všetko robí ručne. A navyše, mám rada pokoj. Keď pracujete podľa týchto metód, musíte spomaliť. Vyžadujú si svoj čas a ja im ho rada dávam.“

Fotografovali ste vtedy?

„Nie, nemala som ani fotoaparát. Používala som staré rodinné fotografie. Robila som z nich negatívy a spracúvala ich historickými postupmi. Až po nejakom čase som dostala fotoaparát z 20. rokov minulého storočia, stredný formát. Ale nebolo to fotografovanie v pravom zmysle slova – bolo to skôr zbieranie obrázkov, z ktorých sa dalo vytvárať niečo ďalšie.“

Zmenilo sa to potom?

„Trvalo nejaký čas, kým som začala fotiť inak a veľa. Teraz mám dokonca digitálny fotoaparát s veľmi vysokým rozlíšením. A to som celý život pracovala s historickými aparátmi. Napokon, aj väčšina fotiek na výstave sú digitálne snímky.“

Naozaj?

„Áno. Staré techniky spočívajú v tom, že ide o kontaktné printy, čo znamená, že negatív musí byť rovnako veľký ako výtlačok. Je náročné robiť väčšie negatívy z menších, ale z kvalitného digitálneho súboru si môžete urobiť negatív vo veľkosti, akú potrebujete.“

sm-1118-015-kamen.rw_res.jpg

Staré techniky aj učíte. Sú dnes študenti trpezliví?

„Áno, sú. Moje predmety sú vždy plné a študenti dokonca čakajú, aby sa na ne dostali. Sú otvorené pre všetky ateliéry v škole. Je nesmierne zaujímavé sledovať, ako k nim pristupujú maliari či grafickí dizajnéri. Nielen u nás, ale aj v iných amerických školách sú teraz tieto staré techniky veľmi populárne. Je to akési obzeranie sa do minulosti, ktoré zrejme vyplýva z množstva práce s digitálom. Svedčí o tom aj to, že v škole nám ostala jediná čierna komora. Všade okolo sú počítače. Môj ateliér je spolu s tmavou komorou jediným staromódnym zákutím v škole, ktorá patrí medzi najstaršie.“

Pracujú vaši študenti s analógom alebo s digitálom?

„Náš ateliér robí s klasickými filmami, lebo takmer nikto zo študentov si nemôže dovoliť tridsaťtisícový digitálny fotoaparát a príslušenstvo, ktoré by ich nahradili. V škole síce máme jeden skutočne drahý Hasselblad, ale môžu s ním robiť iba v štúdiu. Väčšinou teda postupujú tak, že urobia fotku na film, naskenujú negatív a majú z neho digitálny súbor na tlač. Som veľmi rada, že sa to takto premiešava.“

Ako si vyberáte témy, ktorým sa venujete vo vlastných projektoch?

„Robila som veľa odlišných sérií, všetky však spája vzťah ku krajine. Rada trávim čas vonku v prírode. Vždy sa snažím robiť na špecifickom projekte – dlho nad ním rozmýšľam a až potom začnem fotografovať. A to potom tiež trvá veľmi dlho. Raz som napríklad štyri mesiace chodila každé ráno na dlhú prechádzku. V rovnakom čase počas východu slnka som kráčala asi dve hodiny vo vysokom snehu a fotila. Vtedy som si vlastne zaobstarala prvý digitál. Vedela som, že každý deň potrebujem urobiť asi sto fotiek a nemôžem si dovoliť kúpiť a vyvolať toľko filmov.“

sm-1118-015-mary.rw_res.jpg

Fotografie zo série Dary rúk sú paládiovou tlačou a gumotlačou na japonskom papieri gampi. Na výstave ich autorka prepája s fotografiami rúk sochy Budhu a s citátmi o svetle, nazýva ju "Danou výstavou". Jedna z jej myšlienok spočíva v tom, že každý deň, bez ohľadu na našu náladu či okolnosti, je nám daných veľa vecí len vďaka tomu, že sa prebúdzame a pohybujeme.

final.joe.feather_r6844_res.jpg

Jednou z výstav Mesiaca fotografie je súbor historických tlačí - dagerotypií z 19. storočia. Čo sa dnešný fotograf môže z takýchto starých fotiek naučiť?

„V prvom rade – tá výstava je nádherná. Úprimne, nikdy som nevidela výstavu dagerotypie, ktorá by bola tak prekrásne nainštalovaná. Každá snímka tam vyzerá ako malý šperk. Je náročné nasvietiť ich správne, majú totiž zrkadlový povrch, vidíte v nich všetky detaily. Dagerotypia je vzácna, lebo nám hovorí veľa o histórii. V minulosti bola drahá a nedostupná, a preto sú touto technikou zvečnené portréty tých najdôležitejších osobností doby. Nie je to však iba o histórii, ale aj o neuveriteľnom detaile. Takúto kvalitu nemôžete získať digitálom. Je to skrátka rozdiel. A čo sa môžu naučiť? Všetky tieto historické procesy učia moderných fotografov remeslu. Z môjho pohľadu je problémom digitálu najmä to, že s ním môžete takmer bez rozmýšľania odfotiť všetko, čo chcete. Nastavíte automatiku a cvakáte. Niekedy je jednoduchosť dobrá, napokon, všetky dnešné možnosti vrátane fotenia iPadmi či telefónmi sú úžasné, no ak chcete byť dobrým fotografom, musíte vedieť spomaliť. Nesmiete iba cvakať.“

Fotografiou sa zaoberáte veľmi dlho. Nenudí vás už?

„Nie, stále si uchovávam vášeň. Dnes však už výstavami dokážem prechádzať rýchlo. Ako keď iba očami rýchlo čítate knihu. No keď zazriem niečo zaujímavé aj z druhého konca miestnosti, spozorniem a prídem bližšie. A vtedy začnem rozoznávať vrstvy, ktoré sú v zábere skryté. Na fotky sa naozaj dívam celý život, pracujem s nimi, učím o nich, a dokonca som vydatá za kurátora, ktorý sa venuje fotografii. Žijeme v New Yorku a stále s radosťou chodíme na výstavy. Pozorujem aj, ako sa darí mojim študentom a či sú úspešní. Verím, že všetko, čo vieme, by sme mali odovzdať mladším.“

Zrejme nie je veľa ľudí, ktorí dnes ovládajú historické techniky. Cítite za ne zodpovednosť?

„Áno, je to trocha zodpovednosť. Chcela by som už ísť aj do dôchodku, no moja škola ma prosí, aby som zostala. Nikto z môjho oddelenia totiž neovláda všetky techniky tak, ako ja. Hľadám teda nového učiteľa, mladého človeka, ktorý by bol taký, aká som bola kedysi ja. Keď ho nájdem, skončím. No chcem si byť istá, že nájdem toho správneho.“

sm-1118-015-rachel.rw_res.jpg

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  4. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  10. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  1. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  2. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  3. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  4. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 17 466
  2. Eilat: Slnko, teplo a zábava 10 052
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 7 513
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 400
  5. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 2 745
  6. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 672
  7. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 2 003
  8. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 749
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky 1 512
  10. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50% 1 435

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.

Neprehliadnite tiež

RECENZIA

Slovenský jazyk nestačí na hodnotenie tohto filmu. V kine je Fantastická žena

Transrodová hrdinka je v centre čilskej tragédie. Je to prelomový film.

Niet piskora, čo utrafil by Hviezdoslavov tón

Ežo Vlkolinský môže spôsobiť prudké dojatie, televízny pátos mu pomáha.

RECENZIA

Justice League je výstrahou. O chvíľu budeme mať týchto filmov plné zuby

Koľko sa ešte vydržíme zabávať na tej istej zápletke?