V roku 2010 to bola neznáma dvojica s vtipným názvom Walter Schnitzelsson, ktorej sa podarilo rozhýbať rozospaté publikum na festivale Grape.
Nehrali sa na virtuózov. Skákali po pódiu, menili si nástroje a odzbrojujúcim punkovým postojom a energickým rokenrolom dokázali vyčariť úsmev na tvári.
Ich aktuálny debutový album Fever je oproti tomu učesanejší. Gitaru a bicie dopĺňa nový basgitarista, priestor dostala aj elektronika, sláčiky či dychové nástroje.
Producentom bol gitarista skupiny Para Juraj „Medveď“ Marikovič. „Dokázal veci posúvať vpred,“ vraví spevák a gitarista Walter Schnitzelsson Jozef Rezník. „Pesničky tak dostali nový šat. Myslím si, že by mohli zaujať širšie publikum.“
Hudobne je album rozmanitý, skupina strieda polohy od britpopových gitaroviek (This Night’s Fever), cez tvrdý rokenrol (Cut Your Hair) až po husľami podkreslený folk rock pripomínajúci napríklad Mumford and Sons (Endless Night). Walter Schnitzelsson sú však najpresvedčivejší vo chvíľach, keď sa nepokúšajú napodobniť svoje zahraničné vzory, ale odvážia sa experimentovať so zvukmi a nástrojovými aranžmánmi.
Najlepšie momenty albumu tak prichádzajú v záverečnej This City That Sleeps Well, chytľavej Thrown Into The River alebo v krehkej „dohertyovke“ Blind Love. Na opačnom póle stoja až prehnane vtieravé klávesy v Million Years.
Aj keď sa už nejednej kapele stali osudné anglické texty, spevák Jozef Rezník sa s nimi, až na jemný prízvuk, popasoval úspešne.
„Angličtina sa nám zdala prirodzenejšia,“ vraví s tým, že majú ambície koncertovať aj v zahraničí. „Áno, hovorí sa, že je to jednoduchšie, menej ľudí vám rozumie a podobne. To však nebol náš prípad.“
Fever je príjemný album, ktorý síce občas skĺzne do žánrového klišé, ale skupina to vyváži úprimnosťou a dobrými skladbami. Naživo ich môžete vidieť napríklad 26. novembra v Bratislave a o tri dni neskôr v Košiciach na krstoch albumu Billy Barman, s ktorými pôjdu na jar na turné.
