Prečo ste si vybrali pre svoj dokument práve tému streľby v Tanvalde?
„Streľba v Tanvalde bola u nás výraznou a dramatickou udalosťou roka 2012. Chceli sme zistiť, čo sa v tomto severočeskom meste naozaj stalo, a prečo niekto chodí počas silvestrovskej noci ozbrojený a zastrelí človeka.“
Čo sa tam udialo?
„Môžem sa s vami iba podeliť o názor k udalosti, ktorý sme nadobudli počas natáčania. V Tanvalde boli zatvorené takmer všetky veľké podniky, ktoré zamestnávali domácich. Textilný priemysel tam od roku 1990 zanikal, mesto sa zmieta v silnej ekonomickej a sociálnej kríze. To vytvára podmienky na podporu rasizmu, xenofóbiu a neznášanlivosť. Mesto je temné, špinavé a smutné.“
Ako ste rekonštruovali tragické udalosti?
„Podľa mňa dvaja bratia Tatárovci šli ešte s jedným Rómom počas silvestrovskej noci na diskotéku. Cestou pri koľajniciach sa stretli so seniorom Janom Sieberom. Pohádali sa, padli urážky. Ladislav Tatár potom dobehol seniora a podľa tretieho svedka sa vzájomne pobili, spadli do snehu. Ladislavov brat sa vrátil, aby mu v bitke pomohol. Ozvali sa tri výstrely, Ladislav Tatár spadol mŕtvy do snehu a jeho brat ostal postrelený do brucha.“
A čo si myslia miestni obyvatelia, že sa tam stalo?
„Najčastejší názor v meste je: Ak dvaja Cigáni vytiahnu na dôchodcu nôž, tak dobre im tak. Spravodlivosť zvíťazila! Alebo: Keď to s ’Hnedočechmi’ takto pôjde ďalej, tak sa budeme musieť ozbrojiť všetci! Na mieste sa pritom objavil nôž, ale neboli na ňom žiadne stopy DNA, ani žiaden zo zúčastnených potýčky nebol porezaný. Náš film však nie je vyšetrovaním, hľadá len príčiny útoku. Navyše, ak niekto pri streľbe príde o život, mal by to riešiť aj súd. Streľba v Tanvalde sa pred súd ani nedostala.“
Ako si to vysvetľujete ?
„Môže to byť nedbanlivosťou a snahou rýchlo prípad uzatvoriť, keďže bol výbušný.“
(FOTO - ČESKÁ TELEVÍZIA)
Ako vás privítali ľudia v Tanvalde?
„Privítali nás paradoxne veľkým potleskom. Prvé zábery sme totiž robili na mestskom plese v kultúrnom dome. Moderátor vyzval prítomných v róbach, aby vstali, pretože v sále sú dokumentaristi, ktorí nakrútili film Český sen. Dokumentarista si nemôže predstaviť horší začiatok, naša úloha vo filme je krehká a predstaviť sa takýmto hlúpym spôsobom je zlé. Ostatní obyvatelia Tanvaldu boli k nám nedôverčiví, ale to sa stáva často, pretože ľudia sa boja, aby ich slová neboli vytrhnuté z kontextu. Museli sme ich presvedčiť, že nehľadáme senzácie.“
A čo Rómovia?
„Reagovali podobne, dokonca nám povedali: My už máme novinárov dosť, na Nove zase boli iba dve vety, choďte preč! Len postupne nám začali dôverovať.“
Cítili ste v meste napätie?
„Je, ale nie na povrchu. Keď sa začnete pýtať domácich na Rómov, dostávate odpovede typu: Skúste tu s nimi žiť a pozrite sa, ako vysedávajú po uliciach a kupujú mnoho mäsa, chodia so železom do zberu, sú hluční. Miestami som sa tým výčitkám musel potichu smiať, pretože všetky vychádzali z hlúpostí, ale nikto nám nepovedal, že ho miestny Róm prepadol, zbil, okradol alebo urazil. Netvrdím, že rómska komunita nemá problémy, že niet kriminality, ale zovšeobecňovanie je začiatok temnej doby.“
Na kúpalisku v Tanvalde ste sa pýtali Róma, či je v meste rasizmus. Odpovedal, že áno, ale rovnako sa s ním nikdy nestretol.
„Niektorí členovia tamojšej rómskej komunity sú podľa mňa tiež xenofóbni a majú predsudky voči nám, ale nespomínam si, že by hovorili o majorite s takou nenávisťou, ako bieli o nich. Priamo som sa ich pýtal, v čom majú pocit, že sú lepší ako my. Zhodli sa, že rómske ženy sú vernejšie, stoja pri svojich mužoch, viac sa starajú o svojich rodičov a neohrievajú jedlo. Keď niečo uvaria, tak to buď zjedia, alebo zahodia.“
(FOTO - ČESKÁ TELEVÍZIA)
Aké sú tam vzťahy medzi Rómami a majoritou?
Žijú oddelene, staršia generácia sa medzi sebou nerozpráva. Mladší už viac vzájomne nadväzujú vzťahy. V minulosti sa tam vybudovala neviditeľná bariéra, akoby bolo nevhodné sa verejne stretnúť s Rómom na ulici.
Rómovia aj majorita vo filme otvorene kritizujú demokraciu, ktorá podľa nich spôsobila súčasný stav.
Nostalgia po socializme je výsledkom zlyhania dnešných politických elít. Ľudia už sú rozčarovaní a neveria systému. Spomienkami na nostalgiu tak reagujú na korupciu v politike a ich nezodpovedné správanie. Priamo to súvisí s ekonomickou krízou. Keď sa ľuďom žije horšie, hľadajú vinníka. Navyše, ak politici otvorene hovoria o urobenia poriadku s „neprispôsobivými“, každý si toto slovo prepojí s rómskou menšinou. A to vytvára predsudky a spoločnosť vidí vinníka krízy vo všetkých Rómoch.
Aké boli reakcie v meste po zverejnení filmu?
Na internetových diskusiách väčšinou tvrdia, že sa iba zastávame Rómov. Starosta sa po zverejnení filmu vyjadril, že film ohrozí turistický ruch v regióne. Žena, ktorá vo filme komentuje správanie Rómov, mi dodatočne ešte napísala, že sme film zostrihali „veľmi prorómsky“ a neobjektívne.
Film vyhral prvú cenu na festivale v Plzni, s čím bola spojená aj odmena 60-tisíc korún (2200 eur). Z časti týchto peňazí sme dali postaviť pomník na hrobe Ladislava Tatára. Jeho otec sa nám poďakoval, boli sme podľa neho jediní, ktorí bránili Ladislava.
Strelca oslobodili, Róma odsúdili
Tragický incident nie je dodnes vysvetlený. Česká polícia už streľbu nerieši.
BRATISLAVA. Dôchodca Jan Sieber (63) sa počas silvestrovských osláv v Tanvalde išiel popri železničnej trati pozrieť, či mu niekto nevykráda sklad.
V úzkej uličke stretol rómskych bratov Tatárovcov – Ladislava a Patrika. Mladší Ladislav sa zrazil so Sieberom, pohádali sa a išli ďalej. Po niekoľkých metroch a nadávkach na oboch stranách mladší Ladislav dobehol Siebera.
Od tohto momentu nikto nevie, čo sa tej noci stalo. Podľa tamojšieho prokurátora dvojica Rómov Siebera zhodila do snehu a začala ho kopať. Ten sa bránil streľbou.
Výsledkom banálneho konfliktu bol mŕtvy Ladislav Tatár, jeho brata museli odviezť do nemocnice s prestreleným bruchom. Polícia prípad odložila ako sebaobranu, Sieber sa nikdy nepostavil pred súd. Vo filme Život a smrť v Tanvalde neukázal ani náznak ľútosti nad smrťou mladíka.
Podľa neho bol v práve. Iný postup zvolili úrady proti postrelenému Patrikovi. Súd ho tento týždeň poslal na dva roky do väzenia za výtržníctvo. Rómovia v tom vidia dôkaz rasizmu, majorita zase spravodlivé potrestanie neprispôsobivých.
