Etienne Cornevin nakrútil v dvojjazyčnej verzii dévedéčka o Filovi, Fischerovi, Laubertovi, Marenčinovi, Bočkayovcoch a Minárikovcoch. Odvčera sú v predaji.
„Vstúpte s nami do vysnených ateliérov, kde moderní alchymisti premieňajú olovo súčasného sveta na zlato staronových divov,“ pozýva text na obale kolekcie filmov nazvanej Dielne nových divov. Tými modernými alchymistami sú Rudolf Fila, Otis Laubert, Milan a Klára Bočkayovci, Igor a Eva Minárikovovci, Daniel Fischer a Albert Marenčin a „dielňami nových divov“ ich ateliéry.
Tie v máji navštívil francúzsky filozof a výtvarný teoretik Etienne Cornevin, ktorý v rokoch 1976 až 1988 pôsobil na Slovensku ako lektor francúzštiny a veľmi rýchlo sa zblížil s našou neoficiálnou výtvarnou scénou. Na rozdiel od mnohých predchádzajúcich návštev si tentoraz zobral so sebou aj dvojicu priateľov filmárov a domov si odniesol podklady pre šesť dokumentov.
Takmer šesť hodín
Cez víkend sa mohol v Bratislave pochváliť už hotovým dielom. Sada šiestich DVD (diskov je vlastne sedem, keďže Rudolf Fila sa mu na jeden nezmestil) ponúka takmer šesť hodín návštev v ateliéroch, kde Cornevin spovedá svojich hostiteľov.
„Pred novovekom Vedy, Techniky i Pokroku bolo zázračno všade, potom sa stalo už iba čímsi vedľajším, čo smieme obdivovať len v určitých chvíľach (v detstve, v nedeľu) a na určených miestach (v ZOO, múzeách, kinách),“ uvádza svoj projekt, ktorým výdatne rozšíril okruh tých vzácnych chvíľ a miest.
Výber slovenských výtvarníkov do tohto projektu spája „bretonovská atmosféra“ ich ateliérov. „Teda taká, akú pociťujem v zrekonštruovanom ateliéri zakladateľa surrealizmu Andrého Bretona,“ vysvetľuje Etienne Cornevin a okľukou sa vracia k základnej inšpirácii svojho filmového projektu. Ňou boli a stále sú kabinety kuriozít, ktorých vznik siaha niekoľko storočí dozadu, a kde sa zhromažďovali popri umeleckých dielach aj najrôznejšie bizarnosti.
Samozrejme, fascinácia ateliérmi vybraných umelcov ide u Cornevina ruka v ruke s očarením ich tvorbou, ktorú dôverne pozná a svojrázne charakterizuje. Fischer je zviditeľniteľ, ktorý ukazuje prírodu ako maľbu, maľbu ako sen návratu do prírody a dejiny ako hrôzu, zatiaľ čo Laubert vie nielen ponúknuť na obdiv veci nevšedné, ale najmä dokáže odhaliť obdivuhodnosť obyčajných vecí, o ktorých si myslíme, že ich poznáme. Fila je maliarom esejistom i filozofom umenia a jeho ateliér je pre Cornevina výsostne dielňou nových divov a patafyzik Marenčin, dodnes klasický surrealista, je navždy Regentom ubudoxológie pre Slovensko a priľahlé oblasti.
Nostalgická futuristka
Minárik zasa hravo vytvára svety zo súčiastok, ktoré sa nepodobajú súčiastkam sveta a jeho manželka Eva si od Cornevina vyslúžila komplimenty ako žena renesancie a vynálezkyňa tapisérií na ceste v čase. V druhom manželskom páre z tohto projektu zasa nostalgická futuristka Bočkayová ukazuje práce, ktoré sa podobajú na hry, kým jej muž, platónsky falšovateľ Milan predvádza hry, ktoré sa podobajú na práce.
Už v čase svojho pobytu Etienne Cornevin aktívne prispieval k fungovaniu alternatívnej výtvarnej scény, okrem iného mal spolu s Rudolfom Filom zásadný vplyv na formovanie budúceho Združenia A-R (nie náhodou sa piati jeho členovia ocitli v tomto filmovom projekte) a po roku 1989 neúnavne propaguje slovenské výtvarné umenie vo Francúzsku.
Nakoniec, aj kolekcia dévedečiek Dielne nových divov (Ateliers de curiosité) je dvojjazyčná a Cornevin verí, že okrem slovenských televízií o ňu prejavia záujem aj francúzske. Odvčera je v predaji v bratislavskom kníhkupectve U Bandiho na Medenej ulici tak celá sada DVD, ako aj jej jednotlivé diely o výtvarníkoch a nahliadnutí do ich čarovného sveta. Čiže, ako pripomína Cornevin, do nášho sveta, aký zabúdame vnímať.
