Keď divadelník Petr Palouš pred mnohými rokmi prekladal do češtiny jednu anglickú scénku, mohol mať rôzne pocity. Hrozilo totiž, že smiechové kŕče nebude vedieť rozdýchať. V tej scénke istý anglický autor anekdot napísal vtip, a keď si ho po sebe prečítal, rozosmial sa tak, že hneď umrel. Po ňom i jeho matka, sused, policajný vyšetrovateľ a všetci ďalší, čo horeli zvedavosťou.
Smrtonosný vtip sa v Anglicku šíril ako mor. V roku 1943 sa text za asistencie najvyšších vojenských šarží začal prekladať do nemčiny. Ukázal sa ako najspoľahlivejšia zbraň vo vojne proti Hitlerovi. Britskí vojaci mu nerozumeli, stačilo predčítať ho v teréne nepriateľovi a bolo vymaľované.
Autormi skeču o najsmiešnejšom vtipe na svete nie je nikto iný ako legendárna britská skupina Monty Python. Pred pár dňami ohlásila návrat na scénu a len 43,5 sekundy stačilo, aby sa vypredalo všetkých dvadsaťtisíc vstupeniek na jej vystúpenie v júli 2014. Pre obrovský záujem v londýnskej O2 Aréne už pribudli ďalšie štyri vystúpenia. Fanúšikovia sa môžu tešiť na novú šou, plnú starých dobrých mixov a obohatenú novým materiálom. O réžiu sa postará Eric Idle.
Nie je preklad ako preklad
Skupina Monty Python pripravovala seriál skečov pre britskú televíziu BBC pred vyše štyridsiatimi rokmi. Na svet prišlo 43 častí a po nich ešte niekoľko celovečerných filmov. Všetci členovia písali spolu a hrali väčšinu úloh.
Do češtiny ich v polovici 90. rokov začal prekladať divadelník Petr Palouš. Je autorom českých titulkov aj kníh, ktoré o nich v češtine vyšli. Ako spomína v rozhovore pre SME, bolo to šialené. Nasadili mu také vražedné tempo, že ani nemal čas pochybovať o tom, či to robí dobre. Postupne sa však do toho dostal tak dobre, že dokázal vývoj situácií v texte predvídať. Jeho preklad ocenili aj tisícky slovenských divákov.
Kde ste, pani Hlienová?
S humorom „pytónov“ sa Palouš stretol ešte v osemdesiatych rokoch, keď cestoval s istou nezávislou divadelnou skupinou do Belgicka.
„Bývali sme v prenajatom byte pri mori. Raz všetci odišli niekam von a ja som ostal v byte sám. Ako som si prepínal televízne kanály, ktoré som nikdy v živote nevidel, zrazu som prepol na BBC. Bol som zvedavý na seriózne spravodajstvo, tak som sa zapozeral. Na obrazovke bola nejaká krajina s lesom, stromami. Myslel som si, že je to nejaký prírodopisný film. Zrazu sa ozval hlas: Kde ste, pani Hlienová? Objavila sa žena, ozval sa výstrel, ona rozhodila nohy a padla na zem. Vravím si, ježiš, čo to je? Až keď ma belgickí kolegovia uviedli do obrazu, zistil som, s kým som mal do činenia. Bol to známy skeč o tom, ako nebyť videný,“ spomína.
Rád sa vracia do čias, keď ich prekladal. Bolo to jeho šťastné obdobie. „Asi si ich nechám vytesať na náhrobok,“ tvrdí. Ešte predtým by mohol stihnúť preložiť všetku novú zmes zábavy, pátosu a hudby, ktorú šestica doyenov najabsurdnejšieho šibeničného humoru sľubuje.
