Slovenská kinematografia dozrela na politickú drámu podľa skutočných udalostí. Nakrúca sa film o únose prezidentovho syna. Ivana Lexu si v ňom užijeme, ak ho spoznáme.Zároveň s tým vidno jeden problém. Ukazovať vekslovanie digitálok, nájomnú vraždu a výbuch automobilu je filmovo vďačné. Určite dosť jednoduchšie ako sprítomniť na filmovom plátne podstatu moderných a v princípe nezáživných účtových zločinov.
V posledný augustový deň roku 1995 si syn prezidenta sadá do auta pred svojím domom vo Svätom Jure. Smeruje do Bratislavy. Už niekoľko mesiacov figuruje jeho meno v podivnej medzinárodnej obchodnej kauze.
Otec je navyše už mesiace pod tlakom autokratickej vlády, ktorá chce svojho niekdajšieho straníckeho spojenca zdiskreditovať a urýchliť jeho odchod z funkcie.
Ach tie staré šunty
Kúsok za obcou striebornému mercedesu skrížia cestu tri autá. Vyskočia z nich ôsmi kukláči a pod hrozbou použitia zbrane vyvlečú syna hlavy štátu z auta, nasadia mu masku a dajú elektrické šoky.
Vykrútia mu ruky, vtlačia ho do jedného zo svojich áut, údermi dverí mu zneškodnia nohu. Násilím doňho vlievajú fľašu whisky, až ho na mol opijú. Michal Kováč mladší sa o pár hodín preberie za rakúskymi hranicami. Schengenský priestor a mobily sú v tom čase ešte hudbou budúcnosti.
Prenesme sa v čase o osemnásť rokov. Je októbrové ráno a rýchlostná cesta z Jura do Bratislavy je na jednom úseku odstavená. Z diaľky sa po ňom blíži strieborný mercedes staršieho typu. V okamihu sa ocitá v známom zajatí áut, maskovaní muži povyskakujú, prihrnú sa a prinútia šoféra zastaviť.
Len jeden s pištoľou v ruke darmo lomcuje dverami svojho starého seatu, nie a nie ich otvoriť. Napokon povolia, on sa ešte pokúša stihnúť akciu, no bezúspešne. Stop! Ešte raz. Ach, tieto staré šunty! - hundre režisér a všetko sa začína odznova.
Muži opäť naskáču do áut a zmiznú za zákrutou, spoza ktorej pred chvíľou prišli. Chvíľu brutality si ešte zo trikrát vychutnajú, kým to bude ono.
Nakrúcanie prvých klapiek spočiatku komplikovala hustá hmla. Foto: SME - Tomáš Benedikovič
O tomto prípade nič neviem
Na scéne sa práve predviedli kaskadéri. Ich postavy o chvíľu preberú ďalší figuranti. Filmový štáb, ktorý sa na diaľnici z Jura cez víkend usadil, vedie režisér Vlado Fischer. Predchádzajúce krásne slnečné dni vystriedali mraky a hustá hmla.
"Počasie nám to dosť komplikuje," priznáva, ale inak si prácu pochvaľuje. Scéna s blokovaním mercedesu sa po niekoľkých opakovačkách konečne vydarí a vzápätí sa na oblohe ukáže aj slnko. Hneď sa lepšie pracuje.
Točia sa prvé klapky nového slovenského filmu Ži a nechaj žiť. Tvorcovia v ňom chcú zachytiť zvlčilé obdobie deväťdesiatych rokov minulého storočia v slovenskej politike. Boli to časy, keď sa na vládnej úrovni mohli páchať závažné trestné činy tak okato, až človeku rozum zastával.
Jedna z najväčších vtedajších káuz - únos prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho - inšpirovala v prvom rade slovenského spisovateľa Dominika Dána. Pôvodným povolaním policajný vyšetrovateľ vychádza vo svojich románoch zo skutočných kriminálnych prípadov spáchaných na Slovensku. Spolupracuje aj na scenári filmu.
Kaskadéra v mercedese o chvíľu strieda mladík s bledými vlasmi. Prichádza na scénu v béžovom obleku. "O tom prípade neviem vôbec nič, mal som päť rokov, keď sa to stalo," vraví. Jeho tvár vo filme vidieť nebude.
Režisér filmu Vlado Fischer stále zvažuje, či sa prikloniť k fyzickej podobe
Mečiara alebo nie. Foto: SME - Tomáš Benedikovič
Prípad béžového obleku
V mysli sa nám hneď vynorí mierne zavalitá postava Michala Kováča mladšieho, onoho času 34-ročného mladého podnikateľa. V tom béžovom outfite sa vtedy prebral z bezvedomia v rakúskom Hainburgu pred policajnou stanicou vo svojom vlastnom aute (ktoré však pôvodne ostalo pri Svätom Jure).
Nevedel, čo sa s ním stalo a ako sa tam dostal. Našla ho rakúska polícia a previezla do nemocnice, kde bol po krátkom pobyte zadržaný Interpolom. Ako sa neskôr ukázalo, dostala anonymný telefonát.
Istý Ján T v ten deň popoludní cestoval do Hainburgu a oznámil rakúskej polícii, že pred hainburskou policajnou stanicou v zaparkovanom Mercedese sa nachádza človek, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Z vykonanej akcie bola podozrivá Slovenská informačná služba pod vedením Ivana Lexu. Pred vyšetrovateľmi o tom vypovedal bývalý príslušník SIS Oskar Fegyveres, ukrývajúci sa vo Švajčiarsku.
Následne, v apríli 1996, za nevyjasnených okolností vybuchlo v bratislavskej Karlovej Vsi auto, v ktorom zahynul jeho blízky priateľ, policajný dôstojník Róbert Remiáš. Prípad nikdy nebol došetrený, pretože vtedajší premiér Vladimír Mečiar vyhlásil amnestiu.
S podobou alebo bez nej
"Pre nás je v tejto chvíli možno aj lepšie, ak herci o minulosti veľa nevedia," vraví režisér. Zatiaľ totiž nechce, aby sa o filmovom príbehu hovorilo. V každom prípade, začne sa odvíjať až po únose a hlavnými aktérmi politického trileru podľa skutočnej udalosti budú vyšetrovatelia.
Ocitnú sa pred voľbou, či budú iba plniť pokyny zhora, alebo si zachovajú česť. Mená hercov, ktorí ich budú hrať, stále nie sú známe. "Musí to byť dvojica. Počet adeptov sa nám teraz zvýšil, na jedného máme päť a na druhého šesť potenciálnych predstaviteľov," hovorí producent filmu Milan Stráňava. Konečný výber sa podľa neho uzavrie až po novom roku. Nejde o bežný kasting, keďže mnohé postavy sú v skutočnosti žijúci ľudia.
Väčší zástoj, než pôvodne plánovali, bude mať aj postava bývalého premiéra Mečiara. Film si to akosi vyžiadal. Aj pri výbere tohto adepta zatiaľ vládne dilema. Tvorcovia uvažujú, či sa viac prikloniť k fyzickej podobe, alebo radšej nie. Prvoradý je pocit z typu človeka, no záleží aj od zákonných možností, ktoré ovplyvňujú príbeh, a napokon i od žánru filmu.
Napríklad taký Anthony Hopkins nikdy nevyzeral ako americký prezident Nixon, ktorého stvárnil v rovnomennom životopisnom filme, naopak, v legendárnej paradokumentárnej dráme Všetci prezidentovi muži o zákulisí aféry Watergate sa Nixon objavil iba v dokrútke a divákov si herecky podmanila dvojica novinárov (Dustin Hoffman a Robert Redford).
No napríklad v prípade filmu o železnej lady Thatcherovej (vtedy ešte žijúcej) v podaní Meryl Streepovej alebo Helen Mirren ako anglickej kráľovnej je podoba političiek s herečkami neprehliadnuteľná.
Strieborný mercedes v obkľúčení únoscov. Foto: SME - Tomáš Benedikovič
Iný Ivan L. a zbabelí finančníci
Pracovný názov Ži a nechaj žiť ostane pre nový slovenský kinofilm už zrejme nezmenený. Filmári by ho radi uviedli na jeseň budúceho roka. "Nemáme ešte všetko úplne dofinancované," vraví producent.
Prvú verziu scenára dostal do rúk už pred štyrmi rokmi, no kým prišiel definitívny impulz v podobe základného grantu, vyskytli sa ďalšie limitujúce faktory. Po právnych posudkoch bolo treba prepísať scenár. Preto dostane napríklad Ivan Lexa, niekdajší šéf SIS, celkom inú podobu.
Scenár sa má zohľadňovať aj v prípade nakrúcania výbuchu Remiášovho auta. Najväčším obmedzením je Mečiarova amnestia z roku 1998, ktorá sa vzťahuje na trestné činy v súvislosti s týmto prípadom.
Cieľom filmu nie je obchádzať zákon. Ako povedal producent v nedávnom rozhovore pre SME - zákulisie je možné odhaliť s citom a prístupnou formou, aby boli dodržané princípy mlčanlivosti a korektnosti. Sľubní finanční partneri si však podporu filmu predsa rozmysleli.
Našťastie, prvé mediálne výstupy sú pozitívnym testom toho, či téma vzbudí väčšiu spoločenskú debatu. „Neviem, do akej miery mladých ľudí trápi táto minulosť. To, či vôbec o nej dačo vedia, je v prvom rade otázka ich rodinného zázemia. O to lepšie, že ideme s filmom von,“ dodáva producent.
Česi majú v kinách Príbeh kmotra
Aj novinka u susedov ukazuje prepojenie politiky, biznisu a zločinu v divokých deväťdesiatych.
Tohtoročný Príbeh kmotra ešte nebol v kinách a už vyvolal kontroverzie.
Vopred protestovali pozostalí zavraždeného kontroverzného podnikateľa Františka Mrázka a dokonca exminister vnútra Ivan Langer cez právnikov odkazoval filmárom, nech si dobre rozmyslia, či spomenú jeho meno. Režisér Petr Nikolaev našiel šalamúnske riešenie.
Ondřej Vetchý stvárnil kontroverzného podnikateľa Františka Mrázka (1958 - 2006) prezývaného aj "krstný otec českého organizovaného zločinu".
Knižným bestsellerom Jaroslava Kmentu sa radšej iba voľne inšpirovali. Ich František (Ondřej Vetchý) sa nevolá Mrázek, detaily o kauzách zostávajú v náznakoch. Narážka na známeho lobistu Miroslava Šloufa je úplne bezzubá, filmový premiér Česka vyzerá aj nevyzerá ako Stanislav Gross.
Mafiánsky životopis šéfa korupčnej siete z legendárneho policajného spisu Krakatica (akási česká Gorila) nerozkrýva žiadne nové fakty. Je presne takým mixom fikcie a dobre známych informácií, aby sa divák mohol zabaviť a aktéri nemohli mať zámienku na žaloby.
Boli traja kamaráti...
Autori alibisticky tvrdia, že hrdinom nemá byť skutočný Mrázek zavraždený v roku 2006. Skôr modelový domáci mafián, symbol jednej chaotickej epochy.
„Politici vymýšľali, ako naštartovať ekonomiku. Veksláci vymýšľali, ako by na tom štarte boli prví. A policajti? Tí sa iba prizerali,“ komentuje scenár vzostup veksláka na výslnie po páde komunizmu.
Práve v divokých deväťdesiatych má korene súčasné prepojenie politiky, biznisu a zločinu. Sústrediť v pripravených rukách bohatstvo umožnila kupónová privatizácia, vytunelované investičné fondy a nikdy nevrátené pôžičky. Kamarátšafty v štátnej správe potom umožnili machinácie zahladzovať.
Toto príbeh ukazuje po lopate: Franta, Pepa a Standa hrávali spolu futbal, cikali do jednej priekopy a ani kariéra na opačných stranách zákona ich nevedela rozdeliť.
Zaujímavé na filme je, ako všetky domáce reálie balí do žánrového obalu klasickej a staromódnej gangsterky. Je to vlastne česká verzia slávnych filmov Scarface, Mesrine, Krstný otec: aj v tomto filme sledujeme vzostup a pád bossa, ktorý je v súkromí rodinne založený, vlastne znepokojujúco sympatický, až mu divák drží palce. Najmä pre Ondřeja Vetchého.
Prelievanie peňazí z desiatok firiem kamsi do daňových rajov je - prinajmenšom pre tento film - príliš abstraktné. Lenže ako inak máme porozumieť povahe a fungovaniu Mrázkovho zločinného impéria, korupcii vo vysokej politike a tomu, kam miznú naše dane?
Podobne lacno a hrubo je zviditeľnená neviditeľná sieť kontaktov s politikmi. Postava chlipného pokladníka Občianskeho fóra je na pomerne hrane, keď medzi riadkami naznačuje, že kontakty s mafiánmi boli od začiatku súčasťou nežnej revolúcie.
Zvláštny pocit znechutenia
Divák hladný po príbehoch zo zákulisia politiky a zločinu odchádza s falošným pocitom, že videl solídny triler a pochopil fungovanie vysokej korupcie. Ale toto zdanie skrýva niečo iné. Nekonkrétny pocit znechutenia z politiky ako jedného veľkého a nerozlíšiteľného svinstva.
Vlastne sa nemôžeme čudovať, ak rovno z kinosály pobeží do volebnej miestnosti odovzdať hlas Babišovmu ANO.
Miloš Krekovič
Foto - Magic Box Slovakia
