Klaun z roly nikdy nevystupuje

Klauni majú špičkové medzinárodné obsadenie vrátane menších úloh Juraja Nvotu a Zuzany Kronerovej.

Nápad nakrútiť film o skupine klaunov, ktorých rozdelí komunistický režim, ale aj láska k žene, pochádza ešte z deväťdesiatych rokov. V tom čase začínal Viktor Tauš v divadle Borisa Hybnera. „Stal som sa jeho pomocníkom a neskôr hromozvodom. Mal som šťastie pozorovať ho aj v súkromí, ako sa cez humor dohovára s osudom – s klesajúcim záujmom o pantomímu aj s chorobami. Odvtedy som si v sebe niesol sen nakrútiť film o tých, ktorým sa smejeme na obrazovke či v cirkuse,“ spomína Tauš.

V postave stvárňovanej Jiřím Lábusom cítime aj príbeh Ctibora Turbu, s ktorým Hybner vytvoril v roku 1966 Pantomimu Alfreda Jarryho, no neskôr sa ich cesty rozišli. „Podobne pohádaných skupín sme mali veľa,“ pripomína režisér. Na scenári začali pracovať najprv s Borisom Hybnerom, ale až keď si prizvali na spoluprácu skúseného scenáristu Petra Jarchovského, vznikol prvý skutočný námet.

„Nazvali sme to Klauni, pretože aj v diele Borisa Hybnera boli najpôsobivejšie práve jeho klaunérie,“ vysvetľuje Tauš. Podľa neho je klaunstvo životnou dispozíciou až diagnózou. Klaun na rozdiel od herca zo svojej roly nikdy nevystupuje.

Vysnívané obsadenie

S obsadením dua Kaiser - Lábus nerátali od začiatku, len vedeli, že do hlavných postáv chcú komikov, nie hercov. „Komik má iné herecké inštinkty,“ mieni Tauš.

Tretieho z kedysi nerozlučnej trojice hrá známy francúzsky herec Didier Flamand. V úlohe Sylvie, bývalej povrazolezkyne, ktorá trpí Alzheimerovou chorobou, sa zas objavuje fínska herečka Kati Outinen, známa z filmov Akiho Kaurismäkiho, ktorá v roku 2002 získala v Cannes aj hereckú cenu za film Muž bez minulosti. „Podarilo sa nám jej doručiť scenár. Do príbehu sa zamilovala a odvtedy sme už len hľadali, ako by sa dala jej účasť zrealizovať,“ hovorí Tauš o fínskom koprodukčnom podiele. Aj účasť Zuzany Kronerovej či Juraja Nvotu v menších rolách považuje za splnený sen.

Film dáva aj poctu Prahe ako mestu histórie a umenia. Slovenský podiel je výrazný a spočíva hlavne v producentovi Michalovi Kollárovi.

„Bez neho by tento film nevznikol, v prvej fáze to bol on, kto dokázal priniesť zahraničných koproducentov,“ hovorí. Na kreatívnej úrovni si zas tento film vôbec nevie predstaviť bez Zuzany Gindl Tatárovej. „Bola neuveriteľným zdrojom pozitívnej energie a tiež sa zaň veľmi bila ako naša zástupkyňa na európskej úrovni,“ hovorí.

Remeslo z reklamy

Viktor Tauš sa stál známym hlavne filmom Kanárik z roku 1999, v ktorom sa vyrovnával s vlastnou drogovou závislosťou. Dlhé roky potom pracoval v komerčnej oblasti. „Natočil som skoro osemdesiat reklám. Je to výborné v tom, že vám umožňuje cvičiť remeslo. Zobralo mi to však veľa rokov života a zistil som, že ma to nenapĺňa,“ tvrdí.

Hoci je v Klaunoch veľa atraktívneho aj z pohľadu bežných divákov, režisér nevie, či budú mať diváci záujem o film, v ktorom už rozprávkové víly strácajú pamäť a milovníci chodia na chemoterapiu. „Neverím nikomu, kto tvrdí, že niečo tvorí pre divákov. Najpoctivejšie je nakrúcať tak, aby sa to vám samému páčilo, a dúfať, že sa nájdu vám podobní ľudia,“ vraví.

Jeho film je už dnes predaný do dvadsiatich teritórií, v Bruseli bude mať premiéru v marci. Nasledovať budú severské krajiny, a počas leta napríklad aj Francúzsko.