Spisovateľ Cormac McCarthy cíti prichádzajúcu apokalypsu a vie o tom pekne a veľa písať. Ridley Scott možno urobil chybu, že to pri režírovaní jeho scenára rešpektoval.
Amerického spisovateľa a výchýreného apokalyptika Cormaca McCarthyho majú mnohí filmári doma v knižnici a je zrejmé, že ho nečítajú len tak, bez postranných úmyslov. Naháňajú práva, aby jeho knihy mohli zadaptovať, a potom dúfajú, že bude aj dosť divákov, ktorí budú mať chuť na trochu nihilizmu.
Nedávno si napríklad nad jeho knihu sadli bratia Coenovci (jeden vraj pridŕžal strany a diktoval, druhý písal scenár) a nakrútili western Táto krajina nie je pre starých. John Hillcoat sfilmoval Cestu, James Franco pôjde do kina s drámou Child of God.
No a oddnes sa už aj v našich kinách hrá Konzultant.
Naivní muži podsvetia
Lenže toto je trochu iný prípad. Tentoraz napísal scenár McCarthy sám. Režisér Ridley Scott pre newyorský TimeOut povedal, že do pol hodiny sa pri jeho čítaní začal potiť – lebo sa bál, že to, čo bolo tak výborne rozbehnuté, neskôr poľaví. Ale nepoľavilo, a tak vraj na konci musel zvolať: Wow. „A to sa mi nikdy nestáva. Nikdy.“
Scott tento film nakrútil s viacerými veľkými hviezdami a tú najdôležitejšiu úlohu, úlohu Konzultanta dostal Michael Fassbender.
Je to zaujímavá a ťažko definovateľná postava – šikovný advokát z horúcej oblasti na hraniciach medzi Spojenými štátmi a Mexikom, čo sa bez zjavného dôvodu rozhodne ešte viac zbohatnúť na jednom drogovom kšefte. Taká je vraj chamtivosť, hovorí.
Aké nebezpečenstvo ho pri tom čaká, vôbec netuší – a že ho to ani veľmi nezaujíma, ani netrápi, sa dá vysvetliť len tým, že je tak trochu arogantný. Ešte záhadnejšie vyzerajú jeho komplici, oveľa skúsenejší a pragmatickejší muži z podsvetia (hrajú ich Javier Bardem a Brad Pitt). Neznepokojuje ich Konzultantova naivnosť, neboja sa, že by ich mohol dostať do problémov, úplne ich napĺňa možnosť trochu ho mentorsky poučiť a nastrašiť. Rozprávať ich evidentne baví – stvoril ich predsa spisovateľ.
Toto nie je scifi
Konzultant počúva o tom, že keď raz vstúpi do sveta zločinu, nebude mať k dispozícii žiadny iný svet na to, aby sa mohol vrátiť. Celý jeho ďalší život bude podriadený pravidlám, ktoré vládnu tam a príšerným metódam, aké si ľudia z kartelov povymýšľali, aby tie pravidlá udržali.
Ich slepá nenávisť je nekonečná a deštrukčná sila nezastaviteľná. „Myslel by si si, že sú veci, ktoré nedokážu urobiť. Ale nie sú,“ hovorí vo filme Brad Pitt, čím vyvoláva smiešne malú nádej, že v tomto svete sú ešte aj takí, čo si zachovali istý jemnocit.
Niežeby boli filozofujúce dialógy smiešne, naopak, sú pekné, premyslené a vznešené. Ich jediný problém je, že sú trochu nemiestne. V žánri scifi by bol ich pátos akurát, tu vyzerajú ako nepodarený experiment. Ich hĺbke nezodpovedá plytký a neživý príbeh, ten ich len veľmi jednoducho ilustruje.
Ešte aj postavy stelesnené toľkými hereckými hviezdami (okrem Fassbendera, Bardema, Pitta tu hrá aj Cameron Diaz, Penélope Cruz, Bruno Ganz či Edgar Ramírez) budia podozrenie, že vznikli len preto, aby niečo povedali, prípadne si vypočuli.
Bál sa Ridley zasiahnuť do diela Cormaca McCarthyho? Možno mal napísať vlastnú verziu, skutočný filmový scenár. A tento text – na papieri možno naozaj taký napínavý, až pri ňom človek nedýcha – mal odložiť do svojej knižnice.
