Populárna kapela si k dvom dekádam na scéne pripravila špeciálny darček.
Po dvadsiatich rokoch ste bez pauzy stále vo viacmenej rovnakej zostave, dokážete ešte robiť pesničky, ktoré sa páčia starým fanúšikom a zaujmú nových, štrnásť kapiel z rôznych generácií vás uznáva ako legendu a nahrá coververzie vašich skladieb. Lepší dôkaz, že hudbu nerobíte zle, asi neexistuje.
Priatelia a ďalší muzikanti
Hoci minulotýždňový narodeninový večierok skupiny Hex sa dal sledovať aj cez internet, o lístky bol veľký záujem. Až taký veľký, že 13. decembra bude v bratislavskom Ateliéri Babylon ďalší koncert.
„Nebude to druhý krst, skôr to nazývame koncert na želanie, čo je naša tradícia z Domu kultúry Lúky. Tam sme robili dlhé koncerty, ľudia zakričali názov pesničky a my sme ju zahrali,“ hovorí spevák Ďuďo. „Bude to asi pol na pol, niečo si aj vopred pripravíme, ale teraz by to malo byť hlavne o Hexe. Bude to náš koncert s niekoľkými špeciálnymi vsuvkami a hosťami,“ dodáva basgitarista Yxo.
Na krste spomienkovej knihy vystúpili skupiny, ktoré nahrali album coververzií, ten dopĺňa výberovku hexáckych hitov. Nápad nechať hrať svoje pesničky iným vznikol pred poldruha rokom a dopadol dosť zaujímavo. Je to generačne i žánrovo pestrá kolekcia, od Vidieku cez Polemic až po Mariána Čekovského a Talkshow.
„Najskôr sme oslovili niekoľkých priateľov, postupne sa sami začali hlásiť ďalší. Ako prví poslali coververziu metalisti Čad, z nej nám spadla sánka a pribúdali ďalšie prekvapenia. Le Payaco urobili Nikdy nebolo lepšie v indickej verzii na jednom akorde, veľmi zaujímavo sa pohrali s našimi skladbami aj Para či Korben Dallas, Walter Schnitzelsson zase prvýkrát spievali po slovensky. Tešíme sa z toho, že všetci si našli čas a majú k nám nejaký vzťah.“
Takéto projekty-pocty sú vo svete bežné, u nás ich je pomenej, zatiaľ najnovšou nahrávkou boli coververzie Jara Filipa. Pre Hex to však nie je premiéra. Už na svoj druhý album Abrakadabra (1993) dali veci od legiend ako Prúdy, Soulmen či Modus. Teraz zvažujú, že možno urobia svoje obľúbené pesničky od súčasných kapiel.
„Po dvadsiatich rokoch na scéne sa nie úplne ľahko rodia nové veci. Zahrať si niečo úplne iné by mohlo byť pre nás osviežením. A mohol by to byť náš príspevok do debaty o podpore domácej tvorby.“
Kto sú Suchoňove deti?
Pre zviditeľnenie iných kapiel urobil málokto viac ako oni. Kedysi napríklad zobrali so sebou na turné začínajúcich Le Payaco, pomohli aj ďalším menám. Aj o tom sa dočítate v knihe Všetko najlepšie, ktorej text dal dokopy kamarát Ján Trstenský z festivalu Grape. Zostalo v ňom niekoľko chýb typu „študoval kompozíciu na VŠVU“, ale kapela je rada, že má svoju kroniku, lebo 90. roky prežila v duchu hesla „veľa zážitkov, málo spomienok“.
Že nechcú žiť len z minulosti a zostať vnímaní ako kapela pre tínedžerov, dokazuje nová pesnička Keď sme sami, ktorá otvára výberový album. Hoci nejde o typický hit, melancholický singel mal nečakaný úspech. Začali ho hrať rádiá, ľudia ho chcú na koncertoch a žiadny iný videoklip Hexu nemá vyššiu sledovanosť na YouTube.
Pritom to nevzniklo z ambície ukázať, že ešte stále vedia napísať „rádiový“ hit. Nové pesničky robia priebežne („Už sme kapelou, ktorá si radšej chvíľu počká“) a popularita singla ich zaskočila. „Posledný štúdiový album Ty a ja sa veľmi nechytil, nik z nás nečakal, že Keď sme sami zoberú všetci, naši rovesníci aj mládež. To nám dodalo novú energiu,“ vraví Ďuďo.
Niečo podobné sa stalo aj v polovici 90. rokov. Keď „veselá“ kapela na treťom albume prišla s pesničkami skôr na počúvanie, získala nálepku Suchoňove deti a prišla o zmluvu s veľkým vydavateľom. Vtedy ju (a vlastne aj celú gitarovú scénu valcovanú dancefloorom) nanovo naštartoval hit Vetroň.
Nové štúdiové albumy Hex považuje za ohrozený druh, no ešte sa ich nechce vzdať. „Čoraz väčší význam začínajú mať samostatné pesničky než ucelené albumy, ale je to pre nás taká starosvetská výzva. Ešte stále nás viac baví robiť nové veci, než sa obzerať za tým, čo bolo.“
