KNIHA TÝŽDŇA / HYPERMODERNÍ DOBA
Čítať Lipovetského uprostred prebiehajúcich kultúrnych a ideologických vojen je skvelý doping, kniha je však výborná len ako úvodná diagnóza
Presadiť sa v hustých zástupoch prorokov skazy, naivných hlásateľov pokroku a skeptikov, ktorí už nechcú k veci nič povedať, je extrémne náročné. Francúzsky sociálny filozof a esejista Gilles Lipovetsky stavil na umiernenosť a primeraný optimizmus. Hypermoderná doba Prostor 2013, preklad Barbora Holá) v jeho chápaní je ešte stále vhodný priestor na ľudský život.
Stačí postaviť vedľa seba názvy doterajších Lipovetského diel a máme poruke stručnú a prekvapivo presnú diagnózu sveta. Éra prázdnoty. Súčasný individualizmus. Tretia žena. Večný prepych. Paradoxné šťastie. Ríša pominuteľnosti. Súmrak povinnosti.
V Hypermodernej dobe Lipovetsky nie je sólo hráčom. Knihu otvára rozsiahly úvod filozofa Sébastiena Charlesa a rozhovor oboch intelektuálov tvorí záverečnú časť knihy. Práve v rozhovore Lipovetsky manifestuje svoj nekonfrontačný štýl uvažovania o súčasnom svete. Modernita už nemá nepriateľov, ktorí by sa jej stavali za každú cenu na odpor. Intelektuáli dnes vyznávajú rovnaké hodnoty ako ostatní členovia spoločnosti. Nie sú nutné prílišná angažovanosť a obhajoba niečoho.
Snaha o kompenzáciu prílišného cynizmu dávkami optimizmu (a uznania adresovaného súčasným hodnotám) je zrejmá z každej témy, ktorú Lipovetsky otvára. Verí na harmóniu protikladov. Baví ho kúzlo paradoxov a protirečení, dvojznačnosť sveta a otvorenosť všetkého, čo príde.
Život on-line
Vie, že k histórii ľudskej spoločnosti patrí oddávna presvedčenie, že pre krízu hodnôt je zánik sveta blízko. Už Platón sa obával, že všetky hodnoty vyjdú navnivoč, keď zvíťazí človek železného veku, ktorý nemal nič spoločné s ľuďmi zlatého veku z mystických čias obdarenými všetkými cnosťami. V hypermoderných časoch je úroda paradoxov výnimočná. Rastie miera slobody, ale aj závislosti. Jedinci sú informovanejší, ale aj zmätenejší, menej ideologickí a pritom poplatnejší módnym trendom. Sme skeptickí a naivní súčasne.
Žijeme vo svete, v ktorom existuje iba prítomnosť. Celý náš život sa – obrazne i technologicky – odohráva on-line. Kult prítomnosti je vyhrotený, zovretý princípmi naliehavosti a neodkladnosti. Konzum pôžitkov je vlastne logickým dôsledkom tohto „náboženstva prítomnej chvíle“.
Gilles Lipovetsky nezostáva celý čas pri podobných abstrakciách. Je bystrým pozorovateľom obyčajného života, a tak sa jeho skúmanie hypermodernej doby postupne dostáva do tých úrovní, ktoré čitateľ dôverne pozná. Pozoruje pohyby vo vnútorných štruktúrach hypermoderného sveta. Hoci moralisti všetkých odrôd radi zalamujú rukami nad požívačnosťou súčasníka, Lipovetsky vníma úpadok zákona „carpe diem“. Intenzívny je pocit zraniteľnosti a neistoty. Narastá obava z hodnoty vzdelania a získaných diplomov.
Alibista par excellence?
Kombinácia Francúza a filozofa je atraktívna. Lipovetsky (podobne ako v predošlých knihách) aj tu rád uvažuje o móde, estetike a zmyselnosti. Neprekáža mu robiť miestami advokáta konzumne zameranému jedincovi. Hoci hypermoderný človek v hypermarkete je synonymom úpadku, záujem o módu znamená aj estetizujúci prvok. Reklama zbožňuje konzumenta, ale ľudia nakoniec aj tak preferujú osobné vzťahy, lásku a rodinu. Človek konzumný sa prevteľuje do nových podôb. Novým tovarom na trhu zážitkov sú spomienky, obrazy minulých udalostí, rekonštrukcie bitiek a simulácie dávnej histórie na archeologických náleziskách.
Čítať Lipovetského uprostred prebiehajúcich kultúrnych a ideologických vojen je skvelý doping. Úpadok mravov a hodnôt je klišé, do ktorého sa vždy zaľúbi časť ľudí. Trendy nie sú iba negatívne, zdanlivá skazenosť je vyvažovaná na iných miestach prekvapujúcim entuziazmom.
Kto čaká objavné zistenia, vyjde pri tomto čítaní naprázdno. Kritickejší budú autora vnímať ako alibistu par excellence. Nechce sa mu ísť do konfliktov a súdov. Túži po priateľstve s každým, a tak ho nakoniec uznávajú všetci vlažne a bez srdca. Zostať pri Lipovetskom je pre mnohých málo. Potrebujú revolučnejších poslov - viac angažovaných, menej korektných a menej tolerantných.
Hypermoderná doba je výborná ako úvodná diagnóza, pre hľadanie osobnej cesty v zmätenom svete je však táto kniha začiatočníckym šlabikárom.
Ďalšie knihy
Súmrak povinnosti
Prostor 2011
Esejistická kniha si všíma zmeny, ku ktorým došlo v chápaní a prežívaní morálnych hodnôt. Autor metodicky mapuje také javy ako bioetika, mediálna charita, humanitárne akcie, ochrana životného prostredia, mravná reforma obchodnej sféry, politiky i médií, spory okolo potratov a pod. Jeho zrkadlo našej ‚bezbolestnej etiky‘ je kritické, ale zároveň tolerantné. I k zdanlivo jednoznačne záporným javom pristupuje bez predsudkov, snaží sa ich vidieť z rôznych uhlov a zaraďuje ich do celkového rámca, ktorý však nie je nehybný.
Ríša pominuteľnosti
Móda a jej údel v moderných spoločnostiach
Prostor 2010
Autor ukazuje na fenoméne módy, v čom sa dnešná západná spoločnosť radikálne líši od predchádzajúcich i ostatných kultúr a akým spôsobom prelietavosť a pominuteľnosť ovplyvňujú myslenie a správanie veľkých spoločenstiev. Na konkrétnych príkladoch ukazuje súvislosti medzi módou, konzumnou spoločnosťou, reklamou, kultúrou, masmédiami, zmenami ideologickými i sociálnymi. Sleduje rozpad meštianskeho estetického ideálu a zároveň premenu módy v gesto indivídua oproti bezprostrednému okoliu.
Paradoxné šťastie
Esej o hyperkonzumnej spoločnosti
Prostor 2007
V tejto práci analyzuje fenomén hyperkonzumnej spoločnosti. Konzumentstvo preniklo aj do vzťahov v rodine a náboženstva, do kultúry a využitia voľného času. Všetko nasvedčuje tomu, že vytvára impérium bez jediného slepého miesta a hraníc. Skromné slasti však človeku prinášajú len čiastkové šťastie: Lipovetsky ukazuje, že nikdy predtým nebol jedinec stíhaný takými úzkosťami ako dnes.