Karol Mikloš je ojedinelým zjavom na domácej scéne nielen vďaka svojej jednoznačnej orientácii na britskú gitarovú hudbu posledných dvoch desaťročí. Jeho vokálny prejav je osobitý, keď zväčša úspešne balansuje na hrane technickej bezchybnosti a sladkobôľneho afektu. V období retro hudby 80‘s, to nemôže byť na škodu, ale u Mikloša sotva možno hovoriť o chladnokrvnej vypočítavosti. Aj v prípade jeho druhého albumu ide totiž o intímnu výpoveď, ako po stránke textovej, tak i hudobnej. Inteligentná popmusic založená na zvláštne rozkladaných akordoch a až staromilsky melodickom pesničkárstve je mu jednoducho vlastná. Rovnako rozvážne až plaché vystupovanie. Fakt, že sa Miklošove nahrávky (predovšetkým „Where You Meet Yourself“, „Celý“ a „Všetko, čo smieme chcieť“) hojne vyskytujú v playlistoch množstva domácich rádií spôsobuje popri čoraz väčšej popovej biede a zameniteľnosti hudby kolegov z brandže, najmä ich prirodzená sila. Minimálne Miklošov prípad ukazuje, že na tú sa oplatí staviť viac než na masívnu reklamu či znenazdajky osvietených dramaturgov.
Tandem Karol Mikloš / Andrej Monček zo sprievodnej skupiny Second Nature slovenského poslucháča na ploche 12 piesní a dvoch videoklipov v réžii Braňa Špačka vlastne neslýchane rozmaznávajú. Bohatstvo harmónií s použitím minima prostriedkov (automatické bicie sú asi najväčšou zmenou oproti debutu), plus zrozumiteľnosť nie najveselších textov (5 je v slovenčine) robia Miklošovi fanúšikov aj medzi tými, ktorým pojmy ako nová romantika, indie‘s či The Smiths nič nehovoria.
Na Slovensku máme troch známych milovníkov a propagátorov britskej (viac či menej nezávislej) gitarovej muziky: Žbirku, Lučeniča a Mikloša. Ten prvý si pomaly môže začať vychutnávať penziu, a ten druhý experimentovať s drum and bass, pretože je tu ešte ten tretí. Zoči-voči jeho novému albumu musím konštatovať, že mu to šliape.
Autor: DANIEL BALÁŽ
