Má ledva dvadsať rokov a za sebou film Život Adèle. Za svoju postavu získala Zlatú palmu a v kuloároch sa povráva, že ako herečka by mohla získať Oscara.
Neohrabané vlasaté dievčisko s dlhými nohami, odutými gambami, veľkými zubami a širokým úsmevom Pippi Dlhej Pančuchy.
Pri pohľade do jej nežných orieškovohnedých očí sa vám možno už vybavuje pred očami mladučká francúzska herečka.
Za posledné mesiace si bezostyšne podmanila filmový svet. Adéle. Tak sa volá aj hrdinka filmu, ktorú stvárnila vo filme Život Adéle.
Letmý pohľad
Adéle je gymnazistkou a má rada knihy. Dychtivo číta a na hodinách literatúry sa cíti ako ryba vo vode. Inak je to normálna tínedžerka, v partii spolužiačok určite jedna z najpríťažlivejších. Nemusí pre to robiť nič. Stačí jej pohodiť hrivou, usmiať sa, rozopnúť bundu.
Je neskutočne sexi aj vtedy, keď čaptavo uteká na autobus alebo sa napcháva doma pred telkou špagetami. Prišiel čas na jej prvé sexuálne skúsenosti. Chlapci si na ňu robia chúťky, ju to teší a nebráni sa. No predsa cíti, že to nie je ono.
Lenže spolužiačky dobiedzajú, už dychtia po jej interpretáciách. Až raz na ulici zachytí letmý pohľad mladej ženy s modrými vlasmi...
Film Škatule (Boxes) bol režisérskym debutom Jane Birkinovej (vpravo dolu).
Adéle si v ňom zahrala ešte ako dieťa. Foto - Outnow.ch
Osudová torta
Človek by nečakal, že práve táto scéna sa stane jedným z hlavných dôvodov na neskoršie rozbroje medzi protagonistkami filmu a jeho režisérom. Francúzska dráma o veľkej lesbickej láske dvoch mladých žien získala v máji tohto roku nespochybniteľnú Zlatú palmu na festivale v Cannes.
Vznikla na motívy komiksového románu Modrý anjel francúzskej autorky Julie Marohovej a tvorcovia sa z úspechu ohromne tešili. Herečky Adèle Exarchopoulos a Léa Seydoux sa však čoskoro nato nechali počuť, že s režisérom tunisko-francúzskeho pôvodu Abdellatifom Kechicheom už nikdy nebudú nakrúcať.
Vyčítali mu dlhé, náročné, nielen sexuálne scény, navyše bez prípravy. Režisér zostal rozčarovaný v obave, že diváci už film nebudú vnímať čisto.
„Robili sme obrovský kasting, a hneď, ako som uvidel Adéle, vybral som si ju. Pozval som ju do bistra, ona si objednala citrónovú tortu a keď som sledoval, ako ju je, vedel som, že je to ona,“ spomína na prvé stretnutie.
Adéle presne vystihovala jeho predstavu - spôsobom, akým pohybovala ústami, ako prežúvala. Ústa považuje režisér za veľmi dôležitý prvok svojho filmu.
„Ich výber bol pre mňa determinujúci z veľmi ľudských dôvodov: vyvolávajú všetky druhy pocitov a dojmov, sú motorom vecí.“
Chcem byť učiteľka
Život Adéle teraz napĺňa kinosály. Režisér filmom otvára otázku, aký môže alebo nemôže byť rozdiel medzi láskou homosexuálov a heterosexuálov.
Majstrovsky nakrúteným, vrúcnym a vášnivým príbehom však divákov rozdeľuje: na tých, čo ho vnímajú ako priezračný a úprimný, oceňujú silné a autentické herecké výkony, na tých, čo sa v ňom cítia podvedení, či na takých, ktorí v ňom nechcú vidieť viac ako porno. Čo hádam nikto nemôže poprieť, je prerod, ktorým postava mladej Adéle vo filme prešla.
„Obdivujem jej slobodu, odvahu, oddanosť. Je zdevastovaná bolesťou, ale ak ide o jej prácu učiteľky, nevzdáva sa ani v jednom momente,“ hovorí o túžbe a presvedčení hrdinky režisér, ktorý sa sám necíti odvážny. Už v začiatku príbehu tušíme, že mladé dievča v sebe skrýva veľkú vnútornú silu.
Práve to potvrdzovanie samej seba fascinovalo aj jeho. Keď potom v závere filmu Adéle odchádza ladným krokom z miesta, kde zostáva jej životná láska, je jasné, že o svete niečo dôležité vie.
Bola som plachá
A to sa stalo aj Adéle ako herečke. Prešla poznaním, ktoré jej nikto nevezme. Zrejme preto mediálne útoky na režiséra neskôr zmiernila uznaním, že nakrúcanie bolo pre ňu predovšetkým obrovskou hereckou skúsenosťou.
„Ja ako Adéle a moja postava Adéle sme dve rozličné bytosti, nemýlim si nás, získala som od herectva odstup,“ povedala v jednom z rozhovorov.
Často ju totiž filmovali aj v civile, a nielen vtedy, keď plakala, občas dokonca ani nevedela, že ju nakrúcajú. Stále ju volali jej menom. Napokon jej navrhli, aby sa volala rovnako aj vo filme.
Adéle Exarchopoulos sa doteraz objavovala iba v malých úlohách. Ako dieťa vraj bola taká plachá, že rodičia sa rozhodli dať ju na hodiny herectva, aby sa z toho liečila. Ťahala to až do roku 2005, keď dostala svoju prvú úlohu vo filme Martha. Vzápätí si ju všimol agent a získala rolu v epizóde francúzskeho televízneho seriálu z policajného prostredia. V roku 2007 ako trinásťročná už hrala vo filme Boxes (Škatule).
Režisérsky debut slávnej modelke a umelkyni Jane Birkinovej síce až tak nevyšiel, no Adéle ako malá Lilly si v ňom zahrala po boku takých hviezd ako Geraldina Chaplin, Michel Piccoli či Annie Girardot. Po niekoľkých ďalších menších úlohách v historickom vojenskom filme Záťah (2010), neuvedenom Chez Gino či v nepodarku Carré Blanc (2011) sa vlani objavila vo francúzskej komédii Črepiny môjho života. Adéle je jej prvou veľkou úlohou a zvládla ju na výbornú.
Prirodzene krásna Parížanka má v sebe čosi božské možno aj vďaka gréckym koreňom, ktoré zdedila po starom otcovi.
S Léou Seydouxovou, ktorá stvárnila v Kechicheovom filme umelkyňu a jej lesbickú priateľku, zostali kamarátkami aj v civile. Adéle však už počas kastingu vytvorila pár s Jeremiem Laheurtom, ktorý sa o ňu pokúšal vo filme ako šarmantný spolužiak bez vzťahu k literatúre.
Adéle Exarchopoulos a Léa Seydoux vo filme Život Adéle.
