Divadlo Aréna uvádza netradičnú inscenáciu klasiky v podobe Ibsenovej drámy Rosmersholm.
Kritika meštianstva a jej hodnôt vo viktoriánskom období. To je dôležitá črta hier najznámejšieho nórskeho dramatika, exulanta Henrika Ibsena. Jedna z nich – Rosmersholm – má vo štvrtok 5. 12. premiéru v bratislavskom Divadle Aréna. Kmeňový režisér Rastislav Ballek nedávno inscenoval Ibsenovu Noru v Brne a zaujala ho práve skúsenosť so západným literárnym kánonom, ktorú autor cez svoje diela sprostredkúva. Chce ju sledovať aj v Rosmersholme ako súčasť našej tradície, z ktorej čerpáme v každodennom živote.
„Ibsen v čase, keď písal hry, vedel vyvolať v meštianskom publiku pocit, že ono samé je najprogresívnejšou časťou spoločnosti, že obsahuje v sebe rozpory, ktoré charakterizujú modernú dobu. Dnes však meštianstvo v takej podobe už neexisuje. Dnes máme k mnohým problémom tej doby ironický odstup,“ hovorí Ballek. Taký podľa neho Ibsen dnes potrebuje. Režisér ho buduje cez vplyvy všetkých postáv na tú ústrednú. Je ňou pastor Johannes Rosmer – človek, ktorý sa vymkne tradičným náboženským dogmám natoľko, že sa odkloní aj od náboženskej viery.
Zároveň čelí novým opozičným myšlienkam a ich predstavitelia sa ho snažia dostať na svoju stranu. „Režisér pracuje a vyjadruje sa v symboloch, tie treba dešifrovať. Všetko sa odohráva v mojej hlave, ostatné postavy sú ako pilule, ktoré ju ovplyvňujú,“ hovorí o metafore spôsobu spolupráce Robert Roth. Stvárňuje hlavnú postavu Rosmera, spolu s ním sa ocitá v prázdne, z ktorého niet cesty späť a cesta vpred je nejasná. Okrem Rotha, ktorý v Divadle Aréna debutuje, sa na javisku predstavia Petra Vajdová, Ľubo Bukový, Braňo Deák, Juraj Loj, Martin Hronský, Natália Puklušová a performerka Sláva Daubnerová.
Žijeme v ibsenovských rozporoch
O Inscenácii Rosmersholm sa rozprávame s hercom ĽUBOM BUKOVÝM
Máte k Ibsenovi po najnovších skúsenostiach dobrý vzťah?
Jeho drámu robím prvýkrát - ak nepočítam skúsenosť zo štúdia na VŠMU, ale priblížil som sa k jeho dramatickým textom v Poľsku, kde som vo Vroclavi na Grotowského inštitúte pracoval vo výskumnom seminári zameranom na herecké techniky. S Rastislavom Ballekom sme však na to išli úplne inak.
Ako?
Text je postavený na psychológii a odkrývaní vzťahov postáv. Režisér Rastislav Ballek to celé poprel. Sme na javisku všetci takmer nonstop. Súvisí to s výkladom a zámerom vytiahnuť drámu z interiéru aristokratického meštianskeho salóna do neutrálneho prostredia akejsi novinárskej redakcie, kde sa neustále pripravuje "kampaň" súvisiaca s postavou Johanessa Rosmera. Za jeho chrbtom sa odohráva celý jeho život. Neplatí tu dobová konvencia inscenovania Ibsena. Nový kľúč je postavený na performancii v podobe jednej veľkej etudy, kde narúšame psychologické prúdy vedomia postáv, ale zachovávame témy. Herec sa neobracia na seba, ale jedným okom neustále kontaktuje publikum, ktoré akoby bolo priamou súčasťou inscenácie.
Hráte Rektora Krolla, konzervatívca o dosť staršieho od vás. Prečo padol výber na vás?
V zásade nie je dôležité, koľko má rokov. Myslím si, že režisér Ballek mi možno dôveroval v tom, ako zvládnem ironicko-cynický odstup od diania, nadhľad manipulátora. Som súčasťou sveta ďalších postáv. Režisér sa pri všetkých postavách snažil narušiť, dekonštruovať herecké klišé a stereotypy. Hľadá tak autenticitu, pravdivosť hereckej výpovede.
Zvládne podľa vás divák netradičnú intepretáciu?
Tým, že režisérova koncepcia je silno formálna (symbolická) s prvkami estetiky výtvarného happeningu, je ťažké budovať vnútorné vzťahy medzi postavami. Sú zámerne skryté, aby boli nejednoznačné. Tradičné poňatie diela tu nefunguje. Myslím si však, že podstata textového materiálu "zašifrovaná" do takéhoto scénického jazyka v divákovi môže zarezonovať.
Eva Andrejčáková
Autor: ea
