Ani Bilbo Bublík, ani režisér Peter Jackson ešte nesplnili svoj plán. Jedného čakajú dobrodružné cesty, druhého technologická revolúcia v Hollywoode.
Neklopať, nezvoniť, nevyrušovať! Bilbo Bublík nemal rád, keď sa niekto snažil prekaziť jeho tradičné denné rituály, odlákať ho od šálky čaju alebo ho nebodaj lákať na nejaké dobrodružstvo za hranicou jeho záhradky. O dobrodružstvách bol ochotný nanajvýš tak čítať.
Ale stalo sa a z Bilba sa proti vlastnej vôli stal rozprávkový hrdina. Najprv v knižke J. R. R. Tolkiena s názvom Hobit, potom v ambicióznom filmovom projekte Petera Jacksona.
Stal sa z neho veľký malý muž, čo sa pripojil k boju proti zlu, aby pomohol zachrániť svoju krajinu a získať späť jej stratený poklad.
Veci sa komplikujú
Keďže Tolkienova knižka - na rozdiel od Pána prsteňov, ktorý nasledoval po nej - bola útla, celkom oprávnene vznikali obavy a pochybnosti, či ju Jackson musel rozdeliť do troch filmových častí.
Keď sa prvý diel dostal pred rokom do svetových kín, kritici sa smiali, že veľkoryso sfilmoval ozaj každú vetu, a divákov vystríhali, že sa možno budú nudiť.
Možno, že novozélandského režiséra a producenta naozaj motivovalo, že na troch filmoch zbohatne viac ako na jednom, ale výsledok zatiaľ vôbec nebol zlý.
Hoci boli mnohé scény v prvom filme Hobit: Neočakávaná cesta opisne rozpiplané a dlhé zábery prírody pripomínali cestopis, zachoval nehu a vznešenosť Tolkienovho príbehu o cti, odvahe srdca a priateľstve.
Prichádza drak
V Los Angeles už mala tento týždeň premiéru druhá časť Hobit: Smaugova pustatina. Peter Jackson o nej povedal, že v nej „sa všetko skomplikuje, veci budú nebezpečnejšie a vzrušujúcejšie“.
Krajinu Erebor ohrozuje drak Smaug – kým v prvom dieli sa v podstate zjavili len jeho oči, tentoraz bude jednou z hlavných postáv.
Do klubu hercov, ktorých v Hobitovi vedie Martin Freeman, teda pribudne Benedict Cumberbatch (Sherlock Holmes zo série BBC). Nebude ho vidno, ale draka nahovoril a pomocou technológie motion-capture mu pomohol vytvoriť pohybovú choreografiu.
Trilógia Pán prsteňov (v kinách bola v rokoch 2001 až 2003) aj film Hobit: Neočakávaná cesta boli divácky mimoriadne úspešné (bavíme sa o miliardových tržbách) a z nejedného herca sa vzápätí stala hollywoodska hviezda.
Napríklad Ian McKellen tam žiadny špeciálny úspech nemal, kým sa nezjavil v úlohe sympatického čarodejníka Gandalfa.
Nenápadná nádej
Samotný Peter Jackson má jeden nesplnený plán. Vizualizáciu rozprávkovej krajiny si premyslel a vypracoval tak, že už stojí veľa námahy predstaviť si, že by to šlo aj inak.
Ešte by však rád dosiahol, aby jeho film premietali systémom 48 filmových obrázkov za sekundu, nech je obraz jasný a plynulý.
Väčšina amerických a svetových kín je vybavená projektorom uspôsobeným na 24 obrázkov za sekundu. Jackson sa snaží o technologickú revolúciu v kinách, ale keďže by to bolo drahé, ide to veľmi pomaly.
K cieľu sa môže viac priblížiť zase o rok, keďže Hobitovo dobrodružstvo sa ešte nekončí. Trilógiu zavŕši film Hobit: Cesta tam a späť. Gandalf hovorí, že len statočnosť tejto nenápadnej bytostí ho napĺňa nádejou, že svet neovládne temnota. A kým bude temnota hroziť, nebude mať džentlmenský domased pokoj.
