SME

Na umeleckej takmer prepadla. Maliarka roka maľuje prázdne krajiny plné citov

Mladá maliarka Lucia Tallová rozpráva o fascinácii žeriavmi aj nevestami, ktoré sa neusmievajú.

Lucia Tallová (1985) – absolventka bratislavskej VŠVU (ateliér I. Csudaia), spoluzakladateľka galérie SODA gallery, držiteľka ocenenia Strabag Artaward International. Tento rok zvíťazila v súťaži  Maľba, ktorú organizuje Nadácia VÚB. Aktuálnu výstLucia Tallová (1985) – absolventka bratislavskej VŠVU (ateliér I. Csudaia), spoluzakladateľka galérie SODA gallery, držiteľka ocenenia Strabag Artaward International. Tento rok zvíťazila v súťaži Maľba, ktorú organizuje Nadácia VÚB. Aktuálnu výst (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ, ARCHÍV L.T.)

Mladá maliarka Lucia Tallová rozpráva o fascinácii žeriavmi aj nevestami, ktoré sa neusmievajú.

Popravde, jej ateliér nie je žiadne magické, inšpiratívne miesto, aké by ste čakali, keď sa dívate na jej tajuplné, smutnokrásne romantické krajiny. Je to neveľká miestnosť s ostrými neónkami na konci slepej uličky, v ošumelej budove, ktorá už zabudla, prečo ju vlastne postavili. Sme na periférii a pred pešou cestou na najbližšiu zastávku MHD nás Lucia Tallová priam vystríha.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ona sem chodí ráno a keď už raz príde, odíde až večer. „Mám tu všetko, čo potrebujem, môžem si pustiť hudbu, akú chcem a keď nemusím, nezdvihnem ani telefón,“ vraví spokojne.

SkryťVypnúť reklamu

Samozrejme, má to aj isté nevýhody. „Na rok som po škole ostala bez práce a po istom čase som si uvedomila, aký odľud sa tu zo mňa stal,“ hovorí so smiechom.

V posledných týždňoch sa však na nedostatok záujmu sťažovať nemohla. Skôr naopak. Jej maľba Zimný prístav zvíťazila v piatom ročníku súťaže Maľba a pred týždňom sa vrátila z budapeštianskeho veľtrhu umenia.

Navyše, našla si „normálnu“ prácu v kníhkupectve Ex Libris v SNG zameranom na umenovednú literatúru, a tak vraví, že jej život nadobudol oveľa viac rovnováhy.

zimny_res.jpg

Lucia Tallová, Zimný prístav, 190 x 220 cm, akryl na plátne, 2013


Maľba alebo nič

Nie vždy bolo také jasné, že Lucia Tallová sa stane maliarkou, respektíve, že sa vôbec bude venovať nejakej umeleckej činnosti. Skôr to pripomína akúsi zvláštnu iróniu osudu, akú človek vídava azda iba vo filmoch. Dnes sa na tom smeje, no kedysi im doma z toho bolo do plaču.

SkryťVypnúť reklamu

Na šupke začínala s textilom „a bolo to celé zle,“ spomína Lucia. Pre tých, čo poznajú jej maľby, do ktorých vkladá vrstvy čipiek, háčkovaných dečiek a rôznych druhov textílií, to môže znieť náramne podozrivo.

Ideálny stav, že by si dnes potrebné čipky a dečky sama vyrábala, však nehrozí. „Vôbec ma to nebavilo a vôbec mi to nešlo. Bola som veľmi nešikovná a pomalá a všetci mi vraveli, že tam musím byť omylom. Dokonca ma chceli nechať prepadnúť. Len si to predstavte, prepadnúť na šupke,“ smeje sa.

Priznáva, že ju napokon nechali prejsť len s podmienkou, že zmení odbor a odíde. „Kamaráti mi hovorili, nech idem na kamenosochárstvo, že je tam super. A ja som im len vravela: veď ja som zasekla šijací stroj, viete si predstaviť, čo sa mi stane s karbobrúskou?“

SkryťVypnúť reklamu

Napokon ju presvedčili a aj s pomocou chápajúcich pedagógov dospela k názoru, že to zvládne, no pokračovať musí na maľbe. „Buď maľba, alebo nič.“

bez_res.jpg

Lucia Tallová, Bez názvu, 180 x 240 cm, akryl na platne, 2008


deluge_res.jpg

Lucia Tallová, Deluge, 200 x 250 cm, akryl na plátne, 2009

Vyzdobiť si svet

Dnes má za sebou niekoľko samostatných i skupinových výstav, ucelených sérií malieb, ale i najnovších prác na papieri. Čipky, vzorované dečky a textílie v jej maľbách našli miesto hneď na začiatku a ostávajú dodnes. Podľahla im.

„Viem, že som nimi do istej miery zaťažená a že je to možno obmedzujúce. No mňa ten materiál skrátka priťahuje a nejde iba o tie vzory. Väčšinou sú to ručne vyrobené kusy a páči sa mi na nich aj akási nevypočítateľnosť – to, že nikdy presne neviem, ako to dopadne.“

SkryťVypnúť reklamu

Nechce sa ich vzdať iba preto, lebo si niekto myslí, že by mala. „Myslím, že by to malo byť prirodzené - že ich prestanem používať, keď ich už nebudem potrebovať. A mám pocit, že sa dokážem ovládnuť. Neurobím niekde nasilu do rohu obrazu čipku, len aby divák vedel, že je to od Tallovej,“ prízvukuje.

Čipku pritom neberie iba ako vizuálny prvok, ale aj ako symbol a nositeľa viacerých významov. „Vyhovuje mi. Mám totiž vzťah k veľmi dekoratívnym veciam, zbieram staré fotografie, porcelán, obklopujem sa takýmito predmetmi aj doma. Je to pre mňa prirodzené, normálne,“ hovorí autorka.

Navyše, zistila, že do krajinomaľby, ktorá ju odjakživa v maľbe fascinovala, vnášajú vzory textílií celkom nový pocit. „Je to pre mňa akýsi raster, ktorý môže odhaliť citovosť, atmosféru miest, ktoré ukazujem. Rovnako však slúži aj ako istá zábrana, filter, cez ktorý sa do nich nedá úplne vstúpiť,“ vysvetľuje.

SkryťVypnúť reklamu

when_res.jpg

Lucia Tallová, When the last drop run over, 190 x 170 cm, akryl na plátne, 2010

home_is_res.jpg

Lucia Tallová, Home is where the heart is I., 190 x 220 cm, akryl na platne, 2011

Napovedá, ale neprezrádza

Táto jej čiastočná rozpoltenosť či tajuplnosť platí aj v pomenúvaní malieb i celých sérií. Obrazom dáva názvy, ktoré sú ako vety vytrhnuté z príbehov alebo sú rovno samotnými príbehmi. Nechce nechať diváka úplne bezradného, no ani mu nič nevnucuje.

„Fakt je, že po formálnej stránke ide u mňa vždy o krajinomaľbu. A aspoň prostredníctvom názvu sa snažím diváka naviesť na to, že to nie je iba nejaké obyčajné znázornenie krajiny. Že tými ďalšími vrstvami, rastrami a štruktúrami sa snažím vypovedať príbeh o emóciách, o citoch. Niekomu sa môže zdať, že sú to len anonymné budovy, jazerá, vyprázdnené periférie, no, paradoxne, pre mňa sú tie obrazy veľmi sebaodkrývajúce. Keď im dávam názvy, je to pre mňa trochu paranoidné, lebo divákovi chcem na jednej strane napovedať, no zároveň nechcem, aby sa dozvedel príliš veľa. Balansujem medzi tým.“

SkryťVypnúť reklamu

Séria, z ktorej vzišiel aj víťazný obraz súťaže Maľba, Zimný prístav, však naplno priznáva a zobrazuje konkrétne miesta, okrem prístavu napríklad aj hotel Kyjev. „Ide o miesta, ktoré sú úzko prepojené s mojimi spomienkami, chodím okolo nich do práce, páči sa mi ich príbeh alebo architektúra,“ opisuje sériu.

Má radosť, že jej Zimný prístav porota ocenila a najmä, že sa jej dostalo spätnej väzby od skúsených teoretikov. „V tej chvíli to pre mňa bolo azda ešte vzácnejšie a dôležitejšie ako to, že som vyhrala nejaké peniaze,“ spomína na reakcie Amy Dicksonovej z britskej galérie Tate.

kyjev_res.jpg

Lucia Tallová, Hotel Kyjev, 150 x 170 cm, akryl na plátne, 2012

Čierny dážď, čierne slzy

V obraze Zimný prístav sa spájajú prvky, ktoré Lucia Tallová používa dlhšie, s novšími. Je v ňom celá, pre ňu typická ornamentálnosť, pompéznosť, pátos, dekoratívnosť, ba priam snaha „vyzdobiť si svet“ v kontraste s industriálnym charakterom krajiny, s vodou, a „čiernym dažďom“.

SkryťVypnúť reklamu

K tomu dospela asi pred dvoma rokmi, tesne po skončení školy, keď v rámci ocenenia Strabag Award získala rezidenčný pobyt vo Viedni.

„Musím priznať, že už počas maľovania diplomovky som sa cítila trochu stratená. Stále som mala pocit, že musím urobiť sériu, z ktorej všetci padnú na zadok,“ hovorí dnes už s nadhľadom o období, ktoré býva pre mladých autorov najťažšie, lebo cítia neistotu. „Napokon som bola veľmi sklamaná – ani nie tak z obrazov ako z výkonu, ktorý podľa mňa nebol presvedčivý. Cítila som sa unavene a uvedomovala som si, že potrebujem zmenu,“ rozpráva.

Vo Viedni sa veci pohli dopredu. Zmena priestoru, ľudí a denného režimu prišla vhod. „Bola to ideálna príležitosť sadnúť si k niečomu novému. Ocitla som sa sama v cudzom prostredí a k dispozícii som mala ateliér, do ktorého som mohla prísť hoci aj v pyžame zo svojej izby. Bola som tam štyri mesiace, akurát v období, keď vonku strašne pršalo. Okolo nás boli samé vysoké presklenné budovy, na ktorých ostávali výrazné tmavé stekance. A ja som sa na túto zatečenú krajinu, v ktorej sa pomaly zhasínali svetlá kancelárií, dívala cez rovnakú zatečenú sklenú fasádu ako cez nejaký filter,“ spomína.

SkryťVypnúť reklamu

Prirodzene sa to prenieslo aj do nových obrázkov, menších akvarelov. Začali im dominovať malé čierne kvapky, najprv s ostrými hranami, neskôr tiež podľahli vode a roztiekli sa.

„Možno to celé hovorilo o tom, že som sa tam cítila trochu osamelo a stratene. Po prvotnej konotácii na čierny dážď mi to začalo pripomínať slzy, obzvlášť ženské slzy, ktoré sú čierne, keď sa v do nich dostane špirála či linka. Moje obrázky sú často sentimentálne, romantické a aj symbol ženského plaču do toho zrazu zapadol ako nositeľ vyhranených emócií,“ objasňuje.

akvarel_res.jpg

Lucia Tallová, zo série Schwarzer Regen, 52 x 38 cm, sieťotlač a akvarel na ručnom bavlnenom papieri (v ráme), 2012

sch_lightbox_r6596_res.jpg

Lucia Tallová, Zo serie Schwarzer Regen, lightbox, 25 x 35 cm, UV tlač na plexiskle, 2012

SkryťVypnúť reklamu

lightbox_res.jpg

Lucia Tallová, Zo serie Schwarzer Regen, lightbox, 25 x 35 cm, UV tlač na plexiskle, 2012

Nevesty, prečo sa neusmievate?

Nasledovala séria temných jazerných krajín, ktoré sú takmer úplne ponorené v temnote, aby ich vystriedali opäť svetlé obrazy a práca so starými fotografiami.

„Všimla som si, že to tak striedam – buď je celá séria veľmi tmavá, alebo naopak, veľmi svetlá. Aj pre mňa je to trochu zvláštne, stále si vravím, že už musím urobiť nejakú 'normálnu',“ priznáva. „A možno sa to nedá – možno to súvisí s tým, že aj so vzťahmi to tak mám – buď mám ľudí veľmi rada, alebo sa rýchlo nahnevám. Chce to asi väčšiu stabilitu a kompromis.“

Okrem plátien má v ateliéri aj zarámované obrázky, v ktorých použila staré svadobné fotografie z prelomu 19. a 20. storočia, ktoré začala kupovať popri čipkách na blších trhoch. Fascinovali ju na nich najmä neusmievajúce sa nevesty.

SkryťVypnúť reklamu

„Dnes sa predsa všetci na svadobných fotkách usmievajú, len aby ukázali, aký to bol šťastný deň, no keď sa lepšie prizriete do tvárí týchto dám, ťažko by ste tam objavili čosi podobné. Možno je to aj tým, že kým v tých časoch vznikol jeden záber, trvalo to veľmi dlho. Na začiatku sa možno usmievali, ale kým aparát zachytil ich tváre, ostali v nich už iba bezvýrazné, stratené pohľady. To ma priviedlo k tomu, že som k nim začala vymýšľať vlastné príbehy a predstavy o tom, aký mali život.“

paper_stories_res.jpg

Lucia Tallová, Panel Story, 150 x 170 cm, akryl na plátne, 2012

Treba sa to naučiť

Ona sama sa snaží udržať si kontakt s realitou. Pomohla jej v tom aj vlastná skúsenosť z opačnej strany. Spolu s priateľom Tomášom Umrianom zopár rokov viedli vlastnú galériu SODA, v ktorej si uvedomila, že niektorí ľudia skrátka do galérie nikdy nevkročia. „Preto sú dobré miesta, festivaly či akcie, ktoré dokážu umenie posunúť bližšie k širšiemu publiku,“ hovorí.

SkryťVypnúť reklamu

Nemyslí si však, že je to recept na lepšie porozumenie či vyšší záujem o umenie od laikov. „Ústretovosť musí byť na oboch stranách. Ideálne by bolo, ak by sa ľudia od detstva učili, prečo sa oplatí ísť do galérie. Nie je pravda, že umenie je elitárske a že obyčajný človek si k nemu nenájde cestu. Fakt je, že obyčajný človek by si možno nikdy nenašiel ani cestu k chemickým tabuľkám, no na škole sa nimi musí prehrýzť. Tak prečo nie aj súčasným umením?“ zamýšľa sa maliarka.

A hoci SODA gallery otvára v týchto dňoch nový priestor, od vedenia galérie sa už dnes dištancuje. Hovorí však, že to bola skvelá skúsenosť. „Stal sa zo mňa zodpovednejší autor – najmä, čo sa týka vzťahu ku galeristovi, v ktorom je azda najdôležitejšia lojálnosť. Ak by mali viacerí autori u nás podobnú skúsenosť z druhej strany, možno by náš trh s umením vyzeral celkom inak.“

SkryťVypnúť reklamu

zizkov_res.jpg

Lucia Tallová, Žižkov, 150 x 170 cm, akryl na plátne, 2013


img_1671_r6746_res.jpg

Lucia Tallová vo svojom ateliéri.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 704
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 528
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 053
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 744
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 004
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 822
  7. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 7 938
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 539
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 570
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 488
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 362
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 776
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 354
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 344
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 980
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 419
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu