Rok po prvom dieli máme v kine prostredný diel dobrodružnej trilógie s názvom Hobit: Smaugova pustatina.
Šípkami na klávesnici ovládate hobita, postavičkou utekáte pred obrami, ktorí vás chcú zjesť. Hru ukončí krkolomné oznámenie v slovenčine: „Výhľad nie je priaznivý, keďže z vás môže byť večera.“
Tolkienovi fanúšikovia mohli sláviť Vianoce prečasne už v novembri. Práve vtedy tvorcovia druhého Hobita sprístupnili v spolupráci s Google Chrome cez web novú aplikáciu.
Do tabletu, mobilu či počítača si môžete stiahnuť niečo medzi minihrou, interaktívnym cestopisom fiktívneho sveta a ponáškou na známu službu Google Earth. Len namiesto satelitných záberov zo skutočnej Zeme môžete brázdiť vymyslenú Stredozem.
Premyslená reklama
Čo prinesie ďalší úsek dobrodružstva za pokladom draka? Vybudiť a vystupňovať zvedavosť je stratégia pre každý film pred premiérou. Hobit, ktorý je už v našich kinách, to predvádzal dokonale.
Súčasťou toho bolo odpočítavadlo presných sekúnd do dňa D na webe, videoblogy z nakrúcania, starostlivo dávkované klebety zo zákulisia. Takto sme sa dozvedeli, že režisér Peter Jackson trpí arachnofóbiou a mohli hádať, ako si poradil so zábermi na prerastené pavúky.
Nazreli sme do štúdia a videli nahrávanie titulnej pesničky I See Fire hudobníka Eda Sheerana, s ktorým sa Jackson náhodou zoznámil na novozélandskom koncerte. („Vie, čo chce,“ pochválil filmára muzikant. „Ale nesnaží sa tváriť, že je extra muzikálny.“)
Herci zatiaľ zúrivo twitterujú, aby pred divákmi obhájili postavy, ktoré v knihe nie sú. Jedna sieť občerstvenia ako súčasť kampane núka menu z dračej jaskyne. Chýbajú len hackeri, čo by v mene Temného pána napadli popredné spravodajské weby a vyvesili pozvánku do kina.
[content type="avizo-clanok" id="7036426" url-type="sme-article" title="Prečítajte si recenziu:" ][/content]
Moskva je mimo hry
Celé to vrcholilo 4. novembra, keď Peter Jackson prostredníctvom Facebooku pozval fanúšikov na podujatie vo vybraných mestách sveta.
Satelitom prepojené Los Angeles, New York, Londýn a Wellington na Novom Zélande (a s nimi už menej exkluzívne ďalších deväť miest) mohli vidieť dvadsať minút materiálu z prvej ruky, ostatní to streamovali cez internet.
Premiéra tiež nenecháva nič podstatné na náhodu. Keď firmy Warner Bros a New Line Cinema uzavreli dohodu, že záver Pána prsteňov ako prví uvidia vo Wellingtone, odľahlá vlasť filmára z Nového Zélandu zažila rast turizmu a následné zisky z neho v rádovo desiatkach miliónov dolárov.
Na južnú pologuľu cestovali hordy fanúšikov fantasy v kostýmoch, len aby mohli spolu zažiť premiérový večer s Cate Blanchettovou či Elijahom Woodom. Špekulácie, že druhého Hobita bude hostiť Moskva či Sydney, sa ukázali chybné, tentoraz to bolo banálnejšie v americkom Hollywoode. Presnejšie, vo veľkej sále Dolby Theatre s kapacitou tritisíc štyristo ľudí.
Únik zo zajatia elfov prebehne v sudoch po rieke - režisér Peter Jackson inštruuje partiu hercov v kostýmoch trpaslíkov.
Rok po prvom dieli
Vlani takto v zime mal premiéru prvý diel Hobita. Najočakávanejší film roka nezískal z troch nominácií nijakého Oscara, no inak bol úspešný. Publikum v kinách zanechalo vyše miliardy dolárov (čo ešte nič nehovorí o celkovej ziskovosti producenta), výborne sa predávali DVD aj príbeh na Blue Ray.
Bez rozličných ocenení nezostal soundtrack skladateľa Howarda Shora, ten, mimochodom, Oscara aj Grammy má. Reakcie však prichádzali rozličné, aj rozpačité.
Niektorí nechápali, ako z útlej detskej knižky môže vzniknúť deväť hodín filmu a pritom úplne nerozriediť dej. Obhajcovia knihy ťažko niesli dodatočné epizódy, ktoré v nej neboli, no ich účelom bolo zladiť svety Hobita a Pána prsteňov - ten sa totiž odohráva v rovnakom svete a čiastočne s rovnakými postavami o desaťročia neskôr.
Iné ho neustále porovnávali s trilógiou a to, čo sa im nepáčilo, boli práve odlišnosti. Našli sa názory, že to film preháňa s digitálnym megalomanstvom, dokonale ostré detaily pôsobia plocho a neprirodzene, takže sa z nich stráca filmárčina klasického strihu.
Britský denník Guardian napísal, že Hobit sa očividne a až príliš snažil napodobniť televízny seriál Game of Thrones (Hra o tróny). Za všetko hovorí komentár z Československej filmovej databázy, ktorý tie výhrady zjednocuje: „S Hobitom je to ako s počasím. Keď je teplo, nadávajú na teplo, keď zima, tak na zimu.“
Postavu Tauriel (Evangeline Lilly) v predlohe nenájdete – vo filme je veliteľkou lesnej stráže elfov, jej meno znamená „Dieťa temného lesa“.
Nehrdinský rozprávač
Istota však bola v jednom: prepisom na plátno predsa čosi zmizlo. Veľkú časť kúzla dala knihe perspektíva rozprávača. Tým je hobit Bilbo.
Dobrodružstvo sledujeme z jeho uhla pohľadu ako verziu malého hrdinu, ktorý nie vždy udalostiam porozumie. Jemný humor vznikal medzi riadkami, kde čitateľ rozumie, že verzia rozprávača nie je úplne spoľahlivá.
Také niečo však omnoho jednoduchšie sprostredkuje kniha ako film. Tam obraz namiesto stanoviska postavy chápeme odlišným spôsobom, je to skôr objektívnejší záznam diania pred kamerou a menej cíti vnútro hrdinov.
Príbeh trpaslíkov na výprave, elfov a draka sa týmto stal menej detským a viac sa približuje Pánovi prsteňov, ku ktorému tvorí prológ.
Čo ponúka druhý Hobit
Čo nás čaká v druhom dieli? Puto Hobita s Pánom prsteňov posilní postava Legolasa (Orlando Bloom), jeden herec zvládne zahrať draka aj postavu Necromanta (Benedict Cumberbatch) a aby mal dej viac žien, pribudne postava elfskej kráľovnej Tauriel.
Pre niektorých môže vzniknúť problém, pretože ju nenájdeme v žiadnej knihe od Tolkiena. Jej herečka (Evangeline Lilly) už na Twitteri fanúšikov presviedča, že má právo existovať.
