Podľa jedných vrchol festivalu a podľa druhých, zväčša džezových puristov, človek, ktorý na pódiu Bratislavských jazzových dní nemal čo robiť. V sobotu však českému spevákovi DANOVI BÁRTOVI a skupine Illustratosphere tlieskala vypredaná Spoločenská sála .
Vrcholy 28. ročníka Bratislavských jazzových dní pekne po poriadku. V piatok vystúpil americký saxofonista Ronnie Cuber (vľavo) so skupinou Cubism. V sobotu po českom univerzálnom spevákovi Danovi Bártovi a Illustratosphere svojimi rytmami dostal publikum do varu kubánsky bubeník a perkusionista Julio Baretto a sprievodná skupina Latino World. Nedeľa patrila francúzskym experimentátorom Bumcello, ale hlavne americkému bielemu bluesmanovi Robbenovi Fordovi (vpravo) a jeho skupine, ktorý podľa dlhoročného organizátora BJD Petra Lipu patril k absolútnym hviezdam festivalu.FOTO SME – ĽUBOŠ PILC a TASR
Dan Bárta počas vystúpenia na Bratislavských jazzových dňoch. FOTO – MARIÁN JASLOVSKÝ
Podľa jedných vrchol festivalu a podľa druhých, zväčša džezových puristov, človek, ktorý na pódiu Bratislavských jazzových dní nemal čo robiť. V sobotu však českému spevákovi DANOVI BÁRTOVI a skupine Illustratosphere tlieskala vypredaná Spoločenská sála PKO.
Keby v hudbe odovzdávali sošku za najväčší hudobný skok, určite by ju získal Bárta, donedávna známy ako člen funkovej skupiny J.A.R, muzikálový herec alebo dávnejší líder hardrockových Alice.
Po rokoch putovania po rôznych žánroch sa našiel v introvertnej do džezu ladenej nahrávke Illustratosphere, ktorá v roku 2000 získala českú obdobu Grammy za album roku.
Štvornásobný držiteľ ceny Akadémie populárnej hudby sa do PKO vráti ešte tento týždeň ako člen funk-rapového „bigbandu“ J.A.R. (24. 10.) a sobotný koncert s Illustratosphere si zopakuje v druhej polovici novembra na turné po piatich slovenských mestách.
Na záver vystúpenia ste zaspievali skladbu od Jamesa Browna, ktorú hrávate aj s funkovými J.A.R. Nerobí vám problém prepájať rôzne hudobné svety?
„V zásade nie. V Illustratosphere hrám s inými ľuďmi, ktorí to cítia trochu inak. Stačí prísť k sebe bližšie, hudbu polapiť a potom ju zo seba vypustiť. Aj práca s J.A.R je v podstate podobná. Nespájam rôzne štýly, prepájam sa s ľuďmi, s ktorými hrám.“
Ale je to dosť veľký skok od funku k meditatívnej džezovej hudbe?
„Stačí, aby sa človek sústredil na to, čo robí. Nemal by si pripúšťať nejaké voloviny a v tej chvíli iba premýšľať a cítiť hudbu. J.A.R je zaujímyvý tým, že je to tlak von a to, čo som robil dnes na pódiu, je skôr napínavé. Drží ma to späť a hudba by mala byť napínavá.“
„Veľa našich vecí je už vopred napísaných do nôt. Potom každý z nás musí pochopiť fundament pesničky, aby v nej mohol korčuľovať a aby nevrážal do druhých. To je podstata aj voľnejšieho hrania. Skúšame preto, aby každý pesničku poznal a mohol ju spamäti hrať podľa seba, ale nie sám za seba.“
Keď píšete texty, nechávate sa unášať atmosférou, alebo ich vyťahujete z vačkov?
„Ako kedy. Často spievam vo svahilčine, hľadám melódiu, náladu a potom to musím prepísať do češtiny. Niekedy mám problémy s rytmom, pretože čeština je na spievanie občas nevhodný jazyk, s ktorým sa ťažko pracuje. Vzpiera sa a človek si s ňou nemôže robiť vždy, čo chce.“
Čo pre vás znamená slovo?
„Na slová si treba dať pozor. Netreba čítať medzi riadkami, treba čítať slová. Všetko je v nich.“
Vaše texty sú v Illustratosphere dôležité. Považujete ich za obrazy?
„Samozrejme. Človek niečo zažije a snaží sa to popísať. Nemám príliš rád epické rozprávanie, skôr rôzne inotaje, s ktorými sa môžem pohrať. Jednoducho pracovať s jazykom, aby vyliezla na povrch jeho krása.“
Spievali ste s Illustratosphere pre iné, než české a slovenské publikum?
„Ešte nie, ale som na to zvedavý, pretože o týždeň hráme v Poľsku. Počúvam Američanov, Brazílčanov alebo Afričanov, ktorí spievajú po svojom. Prečo by Američania nemohli počúvať Čecha, ktorý spieva po česky? Myslím, že keď budem spievať naozaj a hudba zaznie, tak text nebude prekážať nikomu, aj keď mu nerozumie. Text nenesie inú informáciu, slovo je v hudbe len ďalší nástroj.“
To isté hovoril pre SME aj Ivan Štrpka, ktorý spolupracoval s Dežom Ursinym.
„Najlepšie je, keď hudba a aj text prichádzajú naraz. Keď sme nahrávali nový album J.A.R, mal som dve podobné chvíle, keď som v štúdiu za hodinu prepísal Klempov text (raper z J.A.R – pozn. red.) a rovno som to nahral. Nie je to recept. Niekedy človek napíše zaujímavý text a musí ho naspievať tak, aby netrpeli slová.“
Hrali ste aj s hardrockovou skupinou Alice, potom s J.A.R. Dokonca ste spievali aj v muzikáloch. Je Illustratosphere poloha, ktorá vám vyhovuje najviac?
„Najviac mi v hudbe vyhovuje sloboda. Rozhodol som sa vymaniť zo štýlu a riskovať prípadný neúspech. Keď sa ti to podarí, potom sloboda je veľká. Dnes môžem natočiť punkový album, spievať džezové štandardy alebo hulákať s J.A.R. Svet je veľký a koľko vecí vstrebeš, toľko ich môžeš zo seba dostať von. Myslím si, že to funguje aj v hudbe a nechcel by som dovoliť, aby som si to v sebe pokazil. Hranie s touto skupinou považujem za šťastnú vec.“
