Moderné umenie vždy nieslo biľag nečitateľnosti. Aj tí najdobrodružnejší konzumenti rýchlo strácajú trpezlivosť: potknú sa o nedovarený experiment alebo ich odstraší hneď prvý dotyk s náročnosťou, akú nezaradená vec pre prijímateľa predstavuje. Tak je to aj so súčasným tancom v našom homogénnom a na štyri desaťročia izolovanom kultúrnom priestore.
Riaditeľka Asociácie festivalu Bratislava v pohybe Miroslava Kovářová a americký choreograf Daniel Lepkoff hodili do ospalých vôd Bratislavy ďalšiu výzvu. Zajtra sa začína druhá časť festivalu Bratislava v pohybe 2002 zameraná na výskum pohybu a alternatívne metódy tanečnej tvorby. Nesie názov Rozhovory tiel.
Kritika neinformovaných?
„Patrí akosi k všeobecnému vzdelaniu, že človek ide raz za život na predstavenie baletu. Paradoxom je, že si pozrie niečo, čo je vlastne postavené na estetike devätnásteho storočia,“ vysvetľuje Miroslava Kovářová. Tanec sa však tak ako sama spoločnosť vyvíja.
Demokratizácia, zmena nazerania na telo aj individualizmus dvadsiateho storočia nenávratne zmenili súčasné formy tanca. „Tanečnica už nemusí mať štyridsaťdsať kilogramov. Nerobí pohyby preto, aby spĺňala formu,“ dodáva Miroslava Kovářová.
Súčasný tanec je však terčom kritiky. Klasickí, ľudoví tanečníci, aj modernisti ním často opovrhujú - podľa nich nevyžaduje úsilie, je príliš voľný, a preto prázdny. Kovářová je presvedčená, že sú jednoducho neinformovaní. „Súčasný tanec tiež má viacero techník, ktorými sa pripravujú tanečníci k ovládaniu tela - nástroja. Nie je vôbec jednoduché dospieť do štádia, keď si so svojím telom môžeš robiť to nič. Tu je však zakorenený názor, že technikou je len tá dopnutá špička a noha pri hlave,“ hovorí.
Z laického obecenstva sa chronicky ozýva výčitka nečitateľnosti. A práve tanec ako živé umenie obecenstvo potrebuje, dotvára sa v komunikácii s divákom. A to je pre našich tanečníkov často nedosiahnuteľný luxus.
Technika improvizácie
„Oni nemajú k dispozícii žiaden generálkový týždeň. Náš divák by teda mal byť na našich tanečníkov ohľaduplnejší. Takže i podmienky, v ktorých sa umenie tvorí, vplývajú na kvalitu výsledného tvaru,“ tvrdí Miroslava Kovářová.
Nosnou témou jesennej časti festivalu je technika improvizácie. Využíva sa v procese tvorby, obnovuje pohybový slovník tvorcu a prináša zmenu vzťahu tanečník-choreograf. „Tanečníci ponúkajú choreografovi pohybový materiál,“ vysvetľuje organizátorka festivalu, „Z choreografa, tvorcu krokov, sa stáva režisér.“
Hviezdy v Aréne i v Stoke
Mená zakladateľov tanečnej techniky improvizácie ako Steve Paxton, Julyen Hamilton, David Zambrano či Eva Karczagová, sa ozývajú na tanečných školách po celej Európe. Oddnes sú v Bratislave. Téma improvizácie pritom nepriťahuje len tanečníkov - ich žiakmi sú hudobníci, scénografi aj herci. A kým Mira Kovářová doma tvrdo bojuje o posun súčasného tanca z periférie kultúrneho sveta, na stole sa jej hromadia prihlášky uchádzačov o účasť na festivale od Londýna až po Tel Aviv.
Predstavenia sa budú konať 23., 26., 27. a 30. októbra vždy o 19.30 h v Divadle Aréna a 27. októbra o 17.00 h v Divadle Stoka. Diváci budú mať možnosť vidieť niektoré kusy na lepšie pochopenie techniky improvizácie dvakrát. Po každom predstavení bude pre všetkých otvorená diskusia s tvorcami. Bližšie informácie nájdete na stránke www.abp.sk
