To, že sú románovými postavami horolezci, ešte neznamená, že hrdinovia si všetky drámy odkrútia zavesení na lane v snehových búrkach tesne pod vrcholom hory. V románe Simona Mawera napriek tomu nie je zdolávanie vrcholov iba presnou metaforou života.
Doterajšia tvorba Simona Mawera ponúka príbehy, ktoré sa (viac ako je bežné) stretajú s reálnou históriou. V Mendelovom trpaslíkovi sa pohral s príbehom vedca, ktorý sa snaží odhaliť príčiny genetickej poruchy. Je vzdialeným príbuzným slávneho genetika Gregora Mendela.
Próza Skleněný pokoj má ústrednú postavu z ríše architektonických skvostov predvojnového Československa. Vila Tugenhat sa v románe mení na javisko šialeného storočia.
Tragédia na úvod
Pred románom Pád (Kniha Zlín 2013) vyšiel v tomto vydavateľstve český preklad románu Dívka, která spadla z nebe, v ktorom Mawer okrem literárnych kvalít ukázal znalosť tajných služieb a francúzskeho hnutia odporu v čase druhej svetovej vojny.
Pri námetoch z kroniky ľudstva hrozí osvetový a didaktický štýl. Úspešný britský prozaik však túto nástrahu s prehľadom zvláda, a tak je autorom atraktívneho čítania.
Ako je to teda s tými horolezcami? Cynik by povedal, že už od začiatku románu tragické. Začína sa smrťou známeho horolezca Jamieho Matthewsona. O jeho páde z obávanej skalnej steny v severnom Walese sa dozvedá starý kamarát Rob Dewar. Bez váhania sa ponáhľa za Ruth, ktorá takto prišla o manžela.
Románový film sa vracia dozadu. V retrospektíve sa objavujú nielen Rob s Jamiem, keď boli chlapcami, ale na scénu prichádzajú aj rodičia, ich vzájomné vzťahy, prepletené osudy, tajomstvá, zrady a dilemy.
Čitateľ sa ocitá spolu s Robovou matkou v bombardovanom Londýne, kde slúži ako pomocná sestra a z trosiek vyťahuje zranených a mŕtvych Londýnčanov. Jamieho otec (a súčasne horolezecká legenda) je pre ňu už iba spomienkou. Spolu s ním liezla do výšok a zdolávala nebezpečné steny.
Generácia Roba a Jamieho objavuje európske končiare iným štýlom. Zo starej dodávky v rannej hmle drzo hľadia na švajčiarsku horu, ktorú chcú pokoriť, a popri tom sa zamotávajú v citoch k jedinej žene.
Miesto zbližovania aj odcudzenia
Hory sú naprieč generáciami vzrušujúcou výzvou i prekliatím, miestom zbližovania aj odcudzenia. Takto to v živote – nielen horolezeckom – chodí. Ak s niekým vyjdeš na horu ako priateľ na život a na smrť, ešte to neznamená, že v rovnakej kvalite vzťahu zlezieš aj dole.
Tí, ktorí zápasia s nebezpečnými stenami, nie sú len adrenalínovými bláznami. Horí v nich iná vášeň, ambícia a nespokojnosť. Bojujú s démonmi, ktorí sa začnú na nich škeriť práve vtedy, keď nepoznajú cestu cez nebezpečný previs nad hlavou. A pád? K tomu nedôjde skôr, ako človek dosiahne domnelé víťazstvo vysoko nad pevnou zemou. Nepadajú tí, ktorí zostávajú v bezpečí dole. Ale nie je toto bezpečie iným názvom pre stagnáciu a životnú prehru?
Kto bude v horolezeckej ságe Simona Mawera hľadať podobenstvo ľudského osudu, nebude mu nič vyčítať. A komu sa páči byť s hrdinami tohto románu zavesený na zdanlivo nezdolateľnej stene, bude ešte spokojnejší.
