V piatok 13. decembra 2013 uvádza Opera SND ďalšiu reprízu opery Ľubice Čekovskej Dorian Gray, ktorá vzbudila mimoriadny záujem divákov a médií nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Na dvoch premiérových predstaveniach sa zúčastnilo 15 recenzentov z renomovaných amerických, britských, nemeckých, talianskych, rakúskych aj českých printových a elektronických médií, napríklad z The New Your Times, Opera Now London, Opernwelt, La Stampa, či Rai 3. Vyberáme niekoľko názorov z už publikovaných recenzií.
George Loomis v The New York Times uvádza, že ... „Štýl Ľubice Čekovskej je zrozumiteľný, jemne disonantný, s lyricky profilovanými hlasovými líniami, zvýrazňujúcimi nepokojnú povahu románového diela Oscara Wilda... Napätie vytvárajú údery bicích, naliehavé rytmy a stále mohutnejšie akordy... A predsa je hudba pani Čekovskej miestami príliš krotká k Wildovmu mrazivému, niekto by povedal skazenému príbehu o obraze, ktorý záhadne starne, aby ilustroval zlom čoraz viac opantanú dušu svojho modelu, zatiaľ čo on zostáva večne mladý. Kanadská autorka Kate Pullinger solídne zvládla anglické libreto. Eric Fennell, oblečený vo fialovom, spieva Dorianov zvodný hlasový part „medovým“ tenorom a Katarína Juhasová-Štúrová obdarúva svojím perleťovým sopránom Sibyl Vane, herečku, ktorá sa zmárni po tom, čo sa Dorian odmietne s ňou oženiť.“
Sabine Weber (SWR2, klassikinfo.de) vyzdvihuje, že ... „Ľubica Čekovská dopomohla k modernému tvaru inscenácie úplne geniálnym trikom, a síce hudobným stvárnením obrazu Doriana, ktorý vytvorila použitím chlapčenských sopránových hlasov. Režisérka Nicola Raab teda nemusela obraz inscenovať, všetko bolo ponechané na fantázii a predstavivosti diváka“. To považuje Weber za „skutočne veľmi originálne a geniálne inscenačné riešenie. Čo tento ženský tvorivý tím urobil, bolo skutočne veľkolepé... Dielo má veľkú šancu urobiť onen dôležitý skok do štandardného operného repertoáru,“ uzatváraSabine Weber.
V polovici novembra (16.11.) sa talianska rozhlasová stanica RAI radio 3 v opernejkaviarni MOMUS venovala v 40 minútovom magazíne téme Oscar Wilde a jeho Dorian Gray. Redaktor Sandro Cappelletto sa zamýšľal nad tým, prečo spisovateľ a jeho dielo inšpirovali ďalšie umelecké žánre nielen v minulom storočí, ale oslovujú aj v súčasnosti mnohých hudobných tvorcov. Tretinu vysielacieho času venoval Cappelletto v opernej kaviarni zaujímavému rozhovoru so skladateľkou Ľubicou Čekovskou a ukážkam z jej nového operného diela. Operu nazvala Dorian Gray – nie Portrét Doriana Grayapreto, lebo nejde o obraz, ktorý „spieva“, ale o sujet, ktorý by sme mali vnímať a cítiť.
Ľubica Čekovská v relácii predstavila svojich spolupracovníkov, najmä libretistku Kate Pullinger a zdôvodnila prečo sa spoločne rozhodli pre libreto v angličtine.
Sandro Cappelletto avizoval aj ďalšie termíny uvedenia diela, ako pozvánku do SND v Bratislave.
Rešpektovaný recenzent Friedrich Reininghausna nemeckej rozhlasovej stanici Deutschlandfunkv relácii „Kultur heute“ (9.11.) – „Kultúra dnes“ a na nmz – online (11.11.) podčiarkol, že Bratislavu po dlhšom čase obohatilo dielo mladej umelkyne, ktorá je rezidenčnou skladateľkou veľkého nemeckého vydavateľstva. Autor pripomína, že naposledy sa podarilo presadiť slovenské operné dielo na medzinárodnú scénu Jurajovi Benešovi. Bola to opera „The Players“,ktorej námet čerpal tvorca tiež zo svetovej literatúry (Shakespeare Hamlet).
„Román Oscara Wilda z obdobia fin de siècle sa venuje téme meniaceho sa vzťahu medzi jednou olejomaľbou a radosťami a strasťami krásneho mladého muža, ktorý bol modelom tohto obrazu, obohateného o pôžitkársky opis homo-erotických túžob horných desaťtisíc,“ objasňuje dejovú líniu Friedrich Reininghaus a pokračuje: „Z jedného (takmer platonického) rozhovoru medzi diabolským Lordom Henrym a naivným krásavcom Dorianom o nemožnosti utiecť pred starobou, sa u Doriana odvinie túžba po večnej mladosti. Predá – podľa prastarého literárneho vzoru – svoju dušu, takže zatiaľ čo on sa v svojej rastúcej túžbe po pôžitkoch previní a obraz starne, on sám zostáva stále mladý.“
Friedrich Reininghaus hodnotil aj prácu režisérky Nicoly Raab, okrem iného napísal: „pred kulisou s niekoľkými ťahmi štetca a rekvizitami z konca 19. storočia len slabo naznačuje dekadentnosť tohto obdobia. Prenos starnutia z osoby na jej obraz si inscenácia vlastne ušetrila: keď sa hovorí o podobe, Eric Fennell, pevný tenor v hlavnej úlohe, sa zakaždým postaví do rámu... Skladateľka Ľubica Čekovská podčiarkla tento moment hudobne „hlasmi obrazu“ v interpretácii chlapčenského zboru, ktoré prechádzajú operou ako hlavný, spomienkový motív, desaťkrát sa objavujúci v rôznych variantoch“....
V celkovo dobre spievateľných líniách sólových hlasov, ale aj v inštrumentácii našiel recenzent kompozičný vplyv Benjamina Brittena a Šostakoviča, osobitne však Janáčka.
Svetovej premiére opery Ľubice Čekovskej Dorian Gray sa obsažne venovala opera lounge reviewa Dresdner Neueste Nachrichten (30.11.)
„Scéna predstavuje ateliér, zboku však vidno strom. Výtvarníčky Anne Marie Legenstein a Alexandra Burgstaller týmto otvárajú priestor pre asociácie: pred nami je rajský, prirodzený prapôvodný stav všetkých priestorov, odkiaľ sa odvíjajú umelecké vidiny,“ všíma si recenzentBoris Michael Gruhl. „Je to priestor na divadelnej točni, kde je v umelom svete miesto pre obrazy nezadržateľného úpadku krásneho a bohatého Doriana Graya v jeho dvojitom živote medzi elegantnými salónmi a špinavými bordelmi....
V 16 scénach opery zadelených do troch dejstiev rozkvitnú kvety zla... V inscenácii Nicoly Raab niet žiadneho obrazu, ktorý starne a stane sa maskou. Je tu len prázdny rám z neopracovaného dreva, ktorý akoby nepatril do scény. Tenor Eric Fennell je Dorianom Grayom na tej i onej strane prázdneho rámu. Umelecký ťah, ktorý sa hodí k deju a postavám opery.“
Boris Michael Gruhl vyzdvihuje aj interpretačnú stránku svetovej premiéry diela, okrem iného uvádza: „Žiada sa vnímať, cítiť, čo podporuje vydarená hudobná stránka tejto inscenácie. Varianty zvukového spektra, ktoré prepracoval mladý anglický dirigent Christopher Ward, sleduje orchester SND s citeľným nasadením.
Platí to aj pre spevácky ansámbel, ktorý svoje úlohy zvládol, napríklad Ján Galla ako maliar Basil alebo vynikajúca Sybil Vane, ktorú hrala a spievala Helena Becse-Szabó, už spomenutý Eric Fennell v titulnej úlohe a predovšetkým barytón Aleš Jenis ako Lord Henry - markantný hlas, pozoruhodné hranie, maskovaný priam ako Mefisto, nie ako dandy. Posledné slovo mu však nepatrí, keď na konci Terézia Kružliaková ako Grayova verná domáca, po jeho samozničujúcom smrteľnom čine bezmocne pozerá do výšky, keď anjeli z neba spievajú svoje „zachránený“ a z divadelného neba padne jasný lúč svetla na túto vernú dušu. Môžeme sa pousmiať? Každopádne!“
Vstupenky na predstavenie opery DORIAN GRAY 13. decembra 2013 sú k dispozícii v pokladniciach SND, na predajnom mieste SND v OC Eurovea a online na www.snd.sk.
Autor: snd
