Ako väčšina geniálnych vecí, aj tu je princíp detsky jednoduchý až naivný, ale pritom veľmi inšpirujúci. Pozeráte sa na čiernobielu fotografiu vešiakov od Mana Raya.
Peter Kalmus ich videl naživo na Man Rayovej retrospektívnej výstave v Miláne a pod jeho vplyvom si zmontoval repliku vo svojom panelákovom byte na trinástom poschodí v Košiciach. „So žiarovkou nad nimi mi to tam viselo ako taký luster,“ hovorí výtvarník.
Ako sa dá z banálnej úžitkovej veci na vešanie šiat, ktorá býva zatvorená vskriniach, urobiť galerijný objekt?
Návod na použitie
„Ten spôsob, akým je to poskladané, je absolútne jednoduchý. Okrem iného sa zachoval aj Man Rayovou rukou písaný návod na výrobu objektu. ´Začnete s jedným vešiakom zaveseným pod plafónom. Na jeho koncoch upevníte ďalšie dva vešiaky. Na ich koncoch ďalšie dva´, a tak ďalej. ´Samozrejme, ak máte k dispozícii dosť veľký počet vešiakov, môže touto matematickou postupnosťou pokračovať donekonečna´,“ vysvetľuje Peter Kalmus.
„Toto dielo je zaujímavé aj tým, že nemá len tri rozmery, ale je v ňom aj pohyb. Keď okolo neho prechádzajú v galérii ľudia, stačia jemné záchvevy vzduchu, aby sa hýbal. To možno inšpirovalo amerického sochára Alexandra Caldera, ktorý to posunul do jemnejších plieškov, ale jeho mobilné sochy sú postavené na tom istom princípe zavesenia s vôľou na pohyb.“
Man Ray, Obstruction, 1920, Objekt zložený zo 63 drevených vešiakov
Viac než fotograf
Na čiernobielej fotografii vyniká kresba línií svetlých a tmavých strán vešiakov, ktoré sa navzájom prekrývajú a miešajú v živom organickom chaose.
„Man Ray sa priatelil s Marcelom Duchampom, ktorý je zakladateľom a čiskôr objaviteľom ready-made, čiže umenia nájdených predmetov. Najznámejší je jeho pisoár, ktorý vystavil v roku 1917 v galérii s titulom Fontána,“ rozpráva Peter Kalmus. Preňho je však jedným z najdôležitejších autorov, osobnosť s veľmi širokým spektrom práve Man Ray.
Je známy ako fotograf, asi každý si spomenie na jeho fotografiu ženského chrbta pripomínajúci tvar violončela. „No chcel byť viac než fotografom, chcel byť výtvarníkom. Robil fotky, objekty, koláže, okrem toho písal. Napríklad aj svoju autobiografiu nazvanú Autoportrét, o svojom živote medzi Parížom a New Yorkom. Mám veľmi rád umelcov s takýmto širokým záberom,“ podotýka Kalmus a súhlasí s poznámkou, že práve v období vzniku Obstruction sa definitívne rozplynula klasická predstava o tom, kto je to umelec a čo je umelecké dielo.
Hlavné je myslieť
„Sám som výtvarníkom, ktorý neovláda kresbu alebo maľbu, klasické techniky. Toto dielo je dôkazom, že pri vzniku výtvarného diela treba v prvom rade myslieť. Samotné remeslo nestačí. Man Rayova tvorba je návodom, ako sa vyhnúť remeselnému manierizmu, stereotypu, klišé. Keby Man Ray vymyslel len toto, tak by bol ako výtvarník zaujímavý. Je to dôkaz toho, že výtvarník 20. storočia potreboval hlavne myslieť. Je to predchodca konceptuálneho umenia, ktoré vniklo o niekoľko desaťročí neskôr,“ myslí si Kalmus.
K Man Rayovi sa vracia omnoho častejšie ako k iným moderným autorom. V jeho veciach vidí poéziu a krásu. Je to krása myšlienky alebo krása vizuálna?
„Pre mňa je to oboje. Spájajú sa. Väčšina umenia je o pocite, emóciách. Pre niekoho môže byť krásny objav nového prírodného zákona, novej planéty. Vedec zažíva pri objave to isté, ako my vo výtvarnom umení alebo v hudbe. Intenzita toho pocitu, tej krásy a nádhernosti môže byť absolútne rovnaká,“ dodáva Kalmus.
Je to ako keby sa človek zrazu dotkol niečoho z podstaty sveta. Niekedy sa niekomu podarí vylúpnuť niečo zásadné z chaosu okolo nás a zhrnúť to do zdanlivo jednoduchej veci, ako sú napríklad na seba navešané vešiaky.
Juraj Kováčik, autor je editor hentak.sk
Autor: Juraj Kováčik, editor hentak.sk
