Olbram Zoubek (1926) je jedným z najvýznamnejších českých sochárov. Medzi jeho verejnosti najznámejšie diela patrí náhrobok Jana Palacha, Pomník obetiam komunizmu v Prahe na Petříně, socha na pietnom mieste Milady Horákovej či výzdoba hrobky rodiny Havlovcov na pražských Vinohradoch.
Práve s Václavom Havlom ho spájalo blízke priateľstvo. Túto cementovú sochu Ifigénie daroval bývalému prezidentovi krátko po jeho zvolení v roku 1990. Dlho zdobila prezidentskú kanceláriu – stála oproti písaciemu stolu. Výtvarník tvrdí, že aj preto je to jeho najmilšie dielo.
Olbram Zoubek robí figúry a nikdy nepocítil potrebu robiť niečo iné. Jeho námety sú tradičné: mytológia, Starý zákon, keltské báje. Socha Ifigénie, dcéry mykénskeho kráľa Agamemnóna a jeho manželky Klytaimnéstry, ktorú mal jej otec obetovať pred vojenskou výpravou proti Tróji, vznikla k inscenácii divadla Na Zábradlí Ifigenie v Aulidě. Je privysoká a štíhla – ako všetky Zoubkove postavy. Jej ruky a tvár smerujú hore, k nebu. Aj nohy sa držia podložky len čiastočne, akoby sa chceli od zeme odpútať.
Ak Zoubek odlieva figúry do všedných materiálov, ku ktorým cement patrí, je to preto, že „ich obyčajnosť dobre kontrastuje s tým nadneseným archaičnom“. Rovnako zlato na vlasoch Ifigénie dobre kontrastuje so sivosťou cementu. „To napätie medzi nadčasovosťou a súčasnosťou, medzi pátosom a všednosťou, medzi smerovaním k poriadku a nemohúcnosťou ho dosiahnuť, to je asi to, o čo mi v sochách ide,“ vysvetľuje.
Keď si Václav Havel vyberal darček spomedzi Zoubkových diel, mal len jednoduché želanie, aby to bola socha dievčiny so zlatými vlasmi. Sochár mu dvojmetrovú Ifigéniu priviezol autom a do kancelárie dopravil na vozíku. Všetko, čo má skutočnú váhu, si zaslúži osobný prístup.
Dielo: Ifigenie, 1986, cement, polychrómia, v. 200 cm, súkromná zbierka
Výstava: Olbram Zoubek, Jízdárna Pražského hradu, Praha, 29. novembra 2013 - 2. marca 2014
