Činohra SND uviedla svetovú premiéru inscenácie hry o slávnej nemeckej filmárke.
V televíznom štúdiu už sedí obecenstvo, pripravené tlieskať na pokyny z réžie. Populárna americká šou sa môže začať, len ešte pár všeobecne účinných vtipov známeho moderátora Johnnyho Carsona na rozveselenie.
Veď ide predovšetkým o zábavu, za tú sú ľudia ochotní zaplatiť viac ako za vzdelanie.
Píše sa rok 1974 a hosť programu bude tentoraz skutočne zaujímavý: Leni Riefestahl. Žena, ktorá strhla na seba pozornosť Adolfa Hitlera natoľko, že sa jej dá vyčítať všetko, čo fašistický diktátor spôsobil.
Život v schizofrénii
Osobu nemeckej tanečnice, herečky, fotografky a filmárky (1902-2003) spoznali ľudia v každom kúte Nemecka.
Hitlera si všimla približne v rovnakom čase ako on ju, keď v prvej polovici tridsiatych rokov minulého storočia excelovala svojím nevšedným tancom.
Jej obdiv k vládcovi Tretej ríše inicioval vznik filmov, ktoré sa napokon zaslúžili o masívnu propagandu fašizmu. V jednom z nich dokonca použila na komparz Rómov z pracovných táborov.
Našli sa takí, čo ju za to celý život uznávali, bola pre nich nehynúcim ideálom nemeckej ženy. Hoci jej experimenty výrazne posunuli nové technologie v kinematografii, dve tretiny svojho života predovšetkým bojovala s oprávnenými útokmi na svoju osobu a spytovala si svedomie.
Naučila sa žiť so schizofrenickým pocitom viny a krivdy. A odžila si to poriadne dlho.
Ako veriť
Byť zodpovedný za to najhoršie, čo sa stalo, je trýznivé aj v prípade, ak pri tom nedôjde ku stratám na životoch. Hitler má na svedomí milióny ľudských životov, ale nikdy za to nepykal tak ako Leni Riefenstahl.
Vtedy, na začiatku vojny, netušila, čo spôsobuje jeho moc, bola ním očarená. Tak to tvrdí, a to je vlastne jediná možnosť jej obrany. Chceli by sme jej veriť, ale dá sa to?
Pôvodná slovenská hra, ktorá vznikla na motívy jej života a memoárov, približuje Leni vo veku stále atraktívnej a mimoriadne aktívnej sedemdesiatničky- umelkyne.
Autori zvolili talkšou v televíznom štúdiu ako vhodnú formu pre dej jej životnej drámy. Téma kolaborácie s nacizmom je pre dobové médiá stále najdôležitejšou stránkou jej života. Všestranný talent a prínos do umenia, zostávajú vedľajšími.
Najvyššia kategória
Autori napísali hru priamo na telo herečke Zdene Studenkovej, čo sa ukázalo ako dobré východisko. Jej Leni pôsobí odhodlane, je skúsená, možno trochu opatrná, no vnútri rozhodná.
Z tváre jej málokedy vyčítame, aké emócie ňou lomcujú. Dá sa to brať ako zámer ukryť pocity pred kamerami a pred žoviálnym až arogantným moderátorom, ktorého energicky a presvedčivo hrá Ľubomír Paulovič.
Navyše, chce ostať pred ľuďmi krásna, veď kategória krásy stojí v jej prípade vyššie ako morálka. Takto to na javisku sedí, na práci režisérky s herečkou cítiť hlboké prepojenie. Studenkovej Leni svoje pocity slabosti ukrýva. Jej spôsobom, ako prežiť, je byť tvrdá ako kameň. Nie však neempatická.
Má v živote aj trochu šťastia. Keď zo seba musí dostať bolesť, je tu mladý kameraman a ona sa mu môže schúliť do náručia. No nespolieha sa naňho viac než na seba.
On zase stojí výhradne po jej boku a verí jej z vlastného presvedčenia. Peter Brajerčík ho zahral šarmantne, s dávkou mladíckeho rozhorčenia, čo postave Leni pridalo. Priliehavú úlohu dostala i Mária Kráľovičová čoby žijúca Hitlerova pamätníčka s pomýleným národným cítením.
Hra hodná prekladov
Vhodne vybrané typy hercov neboli jedinou zárukou údernej inscenácie. Na neutrálnej scéne bola logicky využitá filmová projekcia, interakcia s publikom mala zmysel, dotýkala sa masy aj každého diváka zvlášť. Výstava fotografií Jakuba Klimu vo foyeri divadla je vlastne pokračovaním príbehu.
Hra so stále aktuálnou tematikou je šikovne napísaná a vymyslená, svižnými dialógmi (ak budú dobre preložené) by nemuselo pohrdnúť európske či americké javisko.
Činohra SND ju naštudovala v Modrom salóne, ktorý sa ukazuje ako fungujúca komorná scéna pre inscenácie podobného typu.
Recenzia/divadlo
Roman Olekšák, Valéria Schulczová: Leni
Réžia: Valéria Schulczová
Dramaturgia: Roman Olekšák, Miriam Kičiňová
Scéna: JaOnMi
Hudba: Martin Hasák
Hrajú: Z. Studenková, Ľ. Paulovič, M. Kráľovičová a ďalší
Premiéra: 13. 12. 2013 v SND
