V marci budúceho roku by mal deväťdesiat a ešte nedávno pravidelne písal články o svojej najobľúbenejšej hudbe – o džeze.
Lubomír Dorůžka patril do generácie otcov hudobnej publicistiky, publikovať začal ešte počas druhej svetovej vojny. Po sérii rôznych zamestnaní súvisiacich s hudbou sa v roku 1964 stal prvým šéfredaktorom časopisu Melodie a spravil z neho mienkotvorné médium. Recenzie dokázali presne pomenovať prednosti a slabiny domácich albumov, vytiahnuť nové zaujímavé mená a pokojne zvoziť tie najznámejšie, redaktori dokázali veľmi slušne mapovať aktuálnu zahraničnú scénu.
V roku 1970 z časopisu odišiel, venoval sa písaniu kníh, externej publicistike, stál pri zrode Pražského jazzového festivalu, okrem džezu mal veľkú slabosť aj pre angloamerickú literatúru, ktorej sa venoval ako prekladateľ. To mal spoločné so spisovateľom Josefom Škvoreckým, celoživotným priateľom. Hudbe sa úspešne venujú aj jeho syn Petr a vnuk David.
Autor: her
