Filmový priemysel už takmer zabudol na rozprávky. Kam sa na Vianoce podeli všetky princezné? V redakcii sme sa rozhodli pohľadať ich. Dať dokopy osem herečiek na fotografovanie dalo dosť práce, ale prišli a napokon bola radosť s nimi pracovať. V hodvábnych rúchach pôsobili ako krehké porcelánové bábiky. Milé a zhovorčivé mladé krásky boli potešené, že sa mohli stretnúť, aby si na pár minút splnili detský sen stať sa princeznou. Predstavujeme vám ich v plnej kráse.
Keď sa pozriete na naše mladé herečky, roztrúsené v divadlách či v televíznych seriáloch, možno si tiež pomyslíte: prečo sa u nás roky nenakrútila žiadna filmová rozprávka?
Aj koňovi by to prišlo ľúto: máme kopu šikovných herečiek a navyše sú aj krásne. Vidno, že pri výbere svojej životnej dráhy prešli prísnym sitom estétov. Nie je škoda ich v rozkvete mladosti nevyužiť? Každá z nich by mohla byť princeznou z tej najlepšej rozprávky.
Nakrútiť dobrú filmovú rozprávku je veda, a na Slovensku sa jej už roky nikto poriadne nevenuje. Od čias Perinbaby, Kráľa drozdia brada, Plavčíka a Vratka či koprodukčnej slovenskej verzie rozprávky Soľ nad zlato sme sa ďaleko neposunuli, možno výnimočne, ale nie veľmi výrazne v televíznej produkcii.
Rozprávka je náročný žáner, ale je to naozaj len o peniazoch? U šetrných Čechov ich medzičasom vznikol celý rad. V nich možno zahliadnete aj tváre slovenských herečiek. Tou najobsadzovanejšou je Táňa Pauhofová. Za posledné roky si zahrala princeznú vo viacerých českých rozprávkach.
„Je to veselo-krásny zážitok a milá zodpovednosť, veď byť vzorom pre malé princezničky, to nie je len tak. Mojou túžbou odmalička bolo síce byť agentom 007 alebo černokňažníkom, ale princezná je tiež fajn,“ hovorí.
"Táňa Pauhofová je Pani herečka, preto si ju viem predstaviť ako ktorúkoľvek princeznú. Bola by z nej napríklad skvelá Saxana v Dívke na koštěti. Doprial by som jej aj projekt ako princezná Fantagiro."
Tajný život s Rozárkou
„Byť princeznou je stav, ten sám pocit byť krásnou, milovanou, zbožňovanou. Rekvizity tomu len pomáhajú,“ uvažuje o rozprávkovom údele študentka herectva Marta Maťová (môžeme ju vidieť v SND v Karpatskom trileri).
Dočinenia s „jagavým“ statusom mala zatiaľ len ako dieťa a musela oň bojovať. Keď sa chcela zaradiť do šíku princezien na škôlkarskom karnevale, rodina rázne zakročila.
„Babka mi ušila kostým Cigánky, ktorý som dodatočne ocenila, ale vtedy ma dosť frustroval. Nechcela som ísť na karneval a plakala som,“ spomína dnes s úsmevom. Takto sa jej rodičia vraj snažili vštepiť, aby si cestu v živote nezľahčovala. Život princeznej teda žila Marta tajne: doma v izbe si hrávala najradšej scénky z Popolušky – so sovou Rozárkou a šperkovnicou, jazdenie na koni či prvé stretnutie s princom na bále.
Aj mladučká Dominika Zeleníková herectvo ešte len študuje (na doskách našej prvej divadelnej scény si to užíva v Bratoch Jurgovcoch). Rozprávka ako žáner ju dlhodobo nadchýna práve preto, že nie je len pre deti.
„Rozprávky, to je radosť, únik z reálneho sveta a milé spríjemnenie. Všetky tie tradičné vianočné sme za posledné roky pozerávali s mamou pri vypnutom zvuku. Dialógy si dopĺňame samy, vieme ich naspamäť,“ hovorí.
Režisér Gejdoš: "Marta Maťová má skvelú výhodu, že je blondínka, jednoducho herečka predurčená hrať princezné. Ak by som točil Soľ nad zlato, bola by vážnou kandidátkou na Marušku."
Lepšie je dobre hrať
Skoro by sme zabudli na starého dobrého Mrázika, ale pri herečke Eve Sakálovej si naňho nemožno nespomenúť. Donedávna totiž účinkovala v divadelnej podobe známej ruskej rozprávky na bratislavskej Novej scéne. A čo by človek nečakal, nehrala Nastenku, ale naopak, Marfu.
Z úlohy sa veľmi tešila. „V škole ma učila pani Zuzana Kronerová. Vždy nám prízvukovala, že dôležitejšie, než byť krásne, je dobre hrať. Pri Marfe som jej rady mohla naplno zužitkovať,“ hovorí. Zároveň priznáva, že na javisku je to hneď iné ako vo filme, hoci len pri lúskaní orechov zubami. „Natrénovala som si to naživo s búrskymi orieškami a veľmi ma to bavilo,“ hovorí.
V skutočnosti jemná zlatovláska v detstve favorizovala účes z dlhých farebných pančúch, ktoré si mohla zapletať do vrkočov. Snívala pri tom, že by niekedy mohla byť vílou. Dnes by si radšej zahrala nejakú modernú princeznú typu My fair Lady.
„V detstve som mala bujnú fantáziu,“ prezrádza Dominika Kavaschová, známa zo seriálu Chlapi neplačú. Keď vraj nejakú dobrú rozprávku so sestrou videli alebo čítali, hneď sa na ňu hrali a zapojili do toho aj barbiny.
„Najradšej zo všetkého som mala Mahulienu, zlatú pannu, videla som ju mnohokrát. Uchvátil ma aj Nebojsa v hlavnej úlohe s Jozefom Kronerom, ale mala som z rozprávkyskôr desivý pocit.“
Dnes si Dominika myslí, že ak by mala byť princeznou, tak určite dobrodružnou, ktorá by vedela byť „za peknú“, ale potajomky by sa obliekala do nohavíc, jazdila by na koni a vystrájala nejaké huncútstva.
Myslí si, že byť peknou herečkou môže byť niekedy prekliatím, lebo vás zaškatuľkujú. Príklad si berie z Jany Oľhovej, ktorá vie byť krásna aj škaredá, dramatická aj vtipná zároveň.
Režisér Gejdoš: "Eva Sakálová sa mi veľmi páči, keď sa dostane do polohy, kde je panovačná. Bola by skvelá dcéra kráľa, ktorého má rada ako šperky a zlato. Vzhľadom na jej výraznú medializáciu pre Slovenskú sporiteľňu by som ju obsadil do rozprávky Zlatý chlieb."
Slzy, dráma, horor
Judit Bárdos v detstve nebola princeznovský typ. Mama ju aj so sestrou nechávala strihať „na hríbik“, dlhé, takzvané princeznovské vlasy mala po prvýkrát, keď mala sedemnásť.
Nedávno si ju vybrali do filmu na postavu chudobného dievčaťa. Ponuka ju veľmi oslovila a zároveň prinútila zauvažovať.
„V istom veku sa nevinnosť a čistota zo ženy akoby vytratí, už nepôsobí tak naivne. Preto, čím sme staršie, tým ťažšie je takéto úlohy hrať. Aj pri princeznej môže byť problém podobný, a preto je pre mňa tiež výzvou. Rovnako rada by som však hrala aj škriatka alebo ježibabu,“ vraví Judit Bárdos, ktorá v SND alternuje myšku Chocholušku s Táňou Pauhofovou v rozprávke Mechúrik Koščúrik.
„Keď som bola malá a chcela som byť herečkou, vždy som si hovorila – princezné hrať nebudem!“ tvrdí rázne Gabika Marcinková. Zdalo sa jej, že princezné nič nerobia, len trpia alebo sa usmievajú, a ju bavili v herectve naopak tie vypäté emócie.
Čierna kráska, tak trochu snehulienkovský typ, nedávno účinkovala dokonca v slovenskom horore. A predsa si ako jedna z mála slovenských herečiek už princeznú zahrala v dvoch českých televíznych rozprávkach.
Hoci ju v herectve najviac baví životná dráma, napokon priznáva, že si na rozprávkach rada poplače. Najviac ju vraj kedysi dostal Leví kráľ.
Režisér Gejdoš: "Judit Bárdos nesie v tvári záhadnosť a exotiku. Vedel by som si ju predstaviť
v Kráske a zvierati. Bola by skvelá aj ako princezná Zubejda v Lotrandovi a Zubejde."
Rovnaký rozjazd
Čiernovláska Kristína Turjanová pôsobí svojím serióznym vzhľadomskôr ako nebezpečná rivalka nevinnej princeznej. Túžba byť princeznou ju však v detstve neminula, najradšej sa obliekala do bielej.
„Dnes by som už nemohla hrať nevinnú,skôr nejakú Rumburačku,“ konštatuje pri spomienke na jednu zo svojich obľúbených rozprávok – legendárnu Arabelu.
Zahrať dobrú a zlú princeznú je podľa nej rovnako náročné. Pri negatívnej postave sa to zdá možno ľahšie, lebo jej charakter je výraznejší, no vždy majú obe „rovnaký rozjazd“.
Nie je ľahké byť princeznou. Už len preto, že pre tento status bývajú predurčené iba ženy, presnejšie mladé krásky zodpovedajúce trendom v štandardoch krásy.
Tá sa, samozrejme, hľadá aj inak. Plocho vyznávať stereotypy nemusí zdravej spoločnosti robiť dobre. Teraz sme však hovorili hlavne o rozprávke. V nej dobro vždy víťazí nad zlom. A to je dôležitejšie ako všetko ostatné.
Hľadáme teda nové princezné. Na pomoc sme si privolali režiséra Pavla Gejdoša, aby mladým slovenským herečkám našiel ich predobrazy v známych rozprávkach.
Režisér Gejdoš: "Dominika Zeleníková je predurčená hrať princezné. Páčia sa mi na nej výrazné slovanské črty. Preto ak by som mal nakrútiť Mrázika, Dominika by bola Nastenka. Alebo princezná Lásky Kvet v Popolvárovi."
"Dominika Kavaschová má v tvári hravosť a milý úsmev, pre mňa je to ideálna Popoluška pre Tri oriešky, ale aj Alžbetka v Perinbabe."
"Gabiku Marcinkovú by som si vedel predstaviť vo viacerých postavách, lebo má všetko, čo by mala správna princezná mať. Najviac by sa mi páčila vo filme Princ a hviezda, ktorý nosím v hlave. Scenár napísala moja manželka pred viac ako desiatimi rokmi, ale stále to nevyzerá tak, že by niekto chcel investovať do novej slovenskej filmovej rozprávky."
"Kristína Turjanová má v tvári náznak smútku. Myslím, že by sa preto hodila na princezné, ktoré v sebe nemajú len samé pozitívne cnosti, čo tak princezná Xénia v Arabele?"
