Francúzske Marseille, ktoré bolo tiež Európskym mestom kultúry 2013, rádovo prevýšilo Košice peniazmi, projektmi aj návštevníkmi.
Marseille je druhé najväčšie, ale aj najchudobnejšie mesto vo Francúzsku s množstvom prisťahovalcov i sociálnych problémov nie až takých nepodobným tým našim.
„Cieľom projektu bolo teda zmeniť jeho imidž, presvedčiť samých Francúzov, že naše mesto nie je len mestom kriminality,“ hovorí Marco Pasqualini, ktorý má v rámci asociácie Marseille-Provence 2013 na starosti zahraničné styky.
Podľa neho nebolo v ich meste ešte pred niekoľkými rokmi veľmi čo robiť. Niežeby v Marseille neboli múzeá či galérie, ale všetky už súrne potrebovali obnovu. Jeden z hlavných cieľov ich aktivít bol teda naučiť ľudí využívať verejné priestranstvá a následne aj kultúrne inštitúcie.
Výškou investícií do projektu sa Košice, prirodzene, nemôžu s týmto francúzskym mestom porovnávať. Marseille získalo 600 miliónov eur len na kultúrnu infraštruktúru, spolu s ostatnými súvisiacimi projektmi to bola takmer miliarda eur.
Vyše 20 miliónov eur si vyžiadali kultúrne aktivity vrátane fungovania asociácie, pre ktorú pracovalo v priemer 60 stálych pracovníkov.
Boli Košice naozaj európske? Čo by na ne povedal Márai?Čítajte
Nové dominanty
Ak sa nejaká nová stavba stane novou pamätihodnosťou mesta, všimnete si to okamžite na pohľadniciach. Popri očarujúcich pohľadoch na starý prístav so siluetou kostola Notre Dame de la Garde, či na uličky najstaršej časti Marseille nazývanej Le Panier, sa so šokujúcou razantnosťou prebojoval pohľad na dve nové budovy – kongresové centrum Villa mediterannee a Múzeum civilizácie Európy a Stredomoria MuCEM.
Vybudované boli na mieste bývalého prístavu. „Táto časť mesta pre chodcov prakticky neexistovala, bola tu len diaľnica, všetko bolo zavreté, teraz sa tu dá krásne prechádzať,“ opisuje Pasqualini.
Pohľad na otvorené more z tejto časti mesta je pritom úchvatný. Dnes sem môžete prísť nábrežnou magistrálou, pešo od centrálneho rybného trhu je to len pár minút. Nábrežie na tejto strane starého prístavu bolo zrekonštruované tiež v rámci tohto roku.
Plány na najväčšiu renováciu mestského centra v Európe boli na stole už dvadsať rokov, bez stimulu, ktorý prinieslo MP 2013, by sa však ťažko zrealizovali v takomto meradle. Miestni sa tešia, že nikdy predtým nebolo možné vidieť toľko ľudí v uliciach mesta.
Politici, ktorí sa zišli na začiatku novembra v Marseille v rámci Stredomorského ekonomického týždňa venovaného práve kultúrnej ekonomike, mohli byť veľmi spokojní. Tabuľkových byrokratov určite uspokojilo, že do multifunkčného priestoru nového múzea vstúpilo od jeho júnového otvorenia až do konca októbra až 1,5 milióna návštevníkov, z ktorých zhruba tretina navštívila aj samotné expozície.
Strecha múzea a zónou na odpočinok. FOTO - SITA/AP
Všetko z betónu
Nové múzeum MuCEM je inovatívne nielen z pohľadu architektúry, ale aj stavebných materiálov a postupov, ktoré boli na jeho stavbu použité. Ide o nový typ supertvrdého betónu, ktorý nepotrebuje žiadne vystuženia oceľovou armatúrou. Už na pohľad je tmavší, takmer bez pórov, pripomínajúci skôr kov či zvláštny druh plastu.
Alžírsko-francúzsky architekt Rudy Ricciotti z tohto materiálu vytvoril nielen zvláštnu koralovitú štruktúru, akúsi betónovú čipku, ktorou je celá budova obalená, ale napríklad aj 115 metrov dlhú lávku, ktorá spája strechu nového múzea s pevnosťou Svätého Jána z 12. storočia.
Výhľad zvnútra budovy cez ňu na more či naopak zvonku na svietiace múzeum sú lahôdkou pre profesionálnych i amatérskych fotografov.
„Po prvýkrát sem možno ľudia prídu zo zvedavosti, potom preto, že je tam pekne, a po tretí raz si možno kúpia aj lístok na výstavu,“ vysvetľuje Pasqualini stratégiu MP 2013.
Výstavy, ktoré nové múzeum v prvých mesiacoch ponúkalo, boli nielen poučné, ale aj zaujímavo inštalované – či už išlo o veľkolepo koncipovanú históriu Stredomoria, alebo o výstavu o ozvenách gendrovej tematiky v miestnom umení.
O polovicu viac
MuCEM sa prakticky okamžite zaradil medzi 50 najnavštevovanejších múzeí na svete. Ak sa na niečo sťažovali návštevníci tohto múzea, tak na dlhé čakacie lehoty.
V samom Marseille sa počet turistov zvýšil o desať percent, v niektorých iných mestách regiónu – napríklad v Arles – však nárast predstavoval až 50 percent.
„V celom Francúzsku štatistiky návštevnosti klesli, len u nás sa zvýšili,“ hlási Pasqualini.
Región Marseille – Provence navštívilo do decembra takmer 7,5 milióna návštevníkov, predovšetkým z Talianska, Veľkej Británie, Švédska, severnej Afriky. Organizátorov prekvapilo aj množstvo Rusov a Číňanov.
Len počas prvého týždňa po slávnostnom otvorení MP 2013 zaznamenal región 380-tisíc návštevníkov.