SME

Pavol Rankov: Som typ autora, ktorý je prítomný v každom texte

Nie je to návrat k poviedkam, ale zúčtovanie s poviedkami, hovorí Pavol Rankov.

Pavol Rankov (1964) študoval na FiF UK v Bratislave, kde je vedúcim  Katedry knižničnej a informačnej vedy. Debutoval knihou poviedok S odstupom času, ďalej vydal zbierky My a oni/Oni a my, V tesnej blízkosti a romány Stalo sa prvého septembra (alebo inokPavol Rankov (1964) študoval na FiF UK v Bratislave, kde je vedúcim Katedry knižničnej a informačnej vedy. Debutoval knihou poviedok S odstupom času, ďalej vydal zbierky My a oni/Oni a my, V tesnej blízkosti a romány Stalo sa prvého septembra (alebo inok (Zdroj: PETER PROCHÁZKA)

PAVOL RANKOV napísal knihu Na druhej strane vraj aj preto, aby využil momentálnu ochotu vydavateľa priniesť na trh zbierku poviedok. A okrem iného chcel urobiť knižku, ktorá v pomere jedna k jednej nie je zdigitalizovateľná.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po prvých troch knihách ste sa etablovali ako úspešný poviedkar, no keď nasledovali dva rovnako úspešné romány, zdalo sa, že tento „nový“ žáner tak skoro neopustíte. Prečo odrazu ten návrat k poviedkam?

„Nie je to návrat k poviedkam, ale zúčtovanie s poviedkami. V knihe sú texty viac staršie ako novšie, niektoré vznikli paralelne s románmi. Ako čitateľ som mal vždy radšej poviedky než romány a dlhodobo pociťujem nedostatok dobrých poviedkových zbierok, žiaľ, vydavatelia, a to nielen na Slovensku, sú presvedčení, že poviedkové knihy sa nepredávajú, preto ich nevydávajú. Tak som rýchlo vydal poviedkovú knihu, kým bol ešte vydavateľ ochotný, veď ktovie, čo by bolo o rok.“

SkryťVypnúť reklamu

V čitateľskej verejnosti (a možno nielen v nej) prevláda predstava, že poviedka sa píše ľahšie než román. Je to naozaj tak, resp. ako je to u vás? Román, najmä historický, a také boli vaše dva, si zrejme vyžaduje náročnú prípravu, štúdium dejín, zbieranie dokumentov. Ale je už potom rozdiel v samotnom písaní, samozrejme, okrem rozsahu?

„Rozsah nesporne má svoj význam, veď je jednoduchšie urobiť menšiu prácu než väčšiu. Poviedka sa píše ľahšie, pretože autor sa sústreďuje na jednu hlavnú líniu, ku ktorej dodáva vedľajšie ornamenty. Román je systematická práca na mnohých úrovniach. Vyžaduje nielen viac času, ale aj vyššiu koncentráciu, chce obe polovice mozgu. Pokiaľ ide o študijnú prípravu, teda zisťovanie faktov a reálií na historický román, tak musím upozorniť, že mňa práve táto časť veľmi bavila. Písal som knihy o dvadsiatom storočí v strednej Európe, takže môj zmysel pre nonsens a čierny humor si prišiel na svoje. To skôr zhromažďovanie poznatkov z nejakého odboru či prostredia pre román zo súčasnosti by bola námaha.“

SkryťVypnúť reklamu

Kniha Na druhej strane sa skladá z dvoch výrazne odlišných častí. Tá prvá pripomína poviedky z vašej predchádzajúcej tvorby, sú zo súčasného sveta, kde čitateľa vediete príťažlivým spôsobom k vašim tradičným šokujúcim pointám. Druhú časť tvoria príbehy z dávnych čias, kde sa archaickým jazykom venujete veľkým morálnym dilemám. Čo bolo zámerom takejto kompozície zbierky?

„Na zmätenie recenzentov hovorím, že za takouto dvoj-knihou treba vidieť iba moju lenivosť napísať dve samostatné odlišné zbierky. Mal som dve nedokončené zbierky, tak som z nich zlepil jednu. Ak sa to nedozvie prípadný recenzent, tak prezradím, že mi išlo aj o čosi iné – chcel som postaviť k sebe svet rýchleho fragmentálneho toku informácií dvadsiateho prvého storočia a svet pomalého rozprávania z čias rukopisnej knihy či dokonca až z dôb ústneho rozprávania príbehov, keď bolo z dôvodu pamäti rozprávača i poslucháča nutné niektoré veci redundantne opakovať. Pochopiteľne, najmä v tomto druhom prípade ide v knihe o autorskú štylizáciu či tápanie.“

SkryťVypnúť reklamu

Tomu ste podriadili aj grafické riešenie knihy, ktorú možno čítať z oboch strán, má dve titulné strany obálky. Je podľa vás jedno, z ktorej strany sa začne čítať, teda či súčasnými, alebo mýtickými textami?

„Áno, je to jedno, ale ak knihu náhodou zoberie do rúk čitateľ, ktorý mal rád moje predchádzajúce poviedkové knihy, radím mu začať tyrkysovou stranou. V tejto útlej zbierke súkromne účtujem nielen so svojimi poviedkami, ale aj s tlačenou knihou ako médiom. Žijeme v čase druhého boomu čítačiek elektronických kníh a ja som – okrem iného – chcel urobiť knižku, ktorá v pomere 1:1 nie je zdigitalizovateľná. Čítačka má len jeden displej, táto zbierka poviedok by však vyžadovala dva. Mimochodom, v skutočnosti aj takéto dvojobrazovkové čítačky existujú, myslím, že sa volajú Alex, rovnako ako legendárny bratislavský punker.“

SkryťVypnúť reklamu

Názov knihy je totožný s názvom vašej poviedky, ktorá však v zbierke nie je, ale zato vyšla nedávno časopisecky. Je to vaša drobná hra s informovaným čitateľom, ku ktorej možno zaradiť napríklad aj pomenovanie jedného literáta „pomužštením“ mena i priezviska známej kritičky?

„V každej knihe mám niekoľko drobností, ktoré čitateľ nemá šancu dekódovať, sú to také somarinky, ktorými bavím sám seba. V tomto prípade je to napríklad skutočnosť, že presne v tom istom čase, v jeseni 2013, mi vyšla zbierka poviedok s názvom Na druhej strane, aj poviedka v časopise, ktorá sa volá presne tak isto – Na druhej strane. Očakávalo by sa zrejme, že poviedka bude ukážkou z knihy, akousi ochutnávkou, lenže ona v knihe nie je, ba naopak – veselým tónom opisuje okolnosti jej vzniku, teda díva sa na knihu akoby z časového odstupu. Takže táto knižka je pre mňa súkromne súčasťou komplexnejšieho konceptuálneho projektu, ale vôbec neočakávam, že k nej tak budú pristupovať aj čitatelia. Im budem vďační, ak si zbierku prečítajú. A podobne aj kritikom.“

SkryťVypnúť reklamu

Nemali ste obavu, že sa dotyčná kritička urazí?

„V určitej časti recenzentskej obce mám povesť neznášanlivého autora, ktorý bojuje proti recenzentom, takže spomínané použitie mena konkrétnej kritičky, ktorá, mimochodom, už niekoľko rokov kritiky nepíše, by mohlo vyvolať dojem, že aj jej som sa chcel kruto textovo pomstiť. Nie je to tak, pred vydaním knihy som sa jej jednoznačne pýtal, či jej takáto hra nebude prekážať. Pomužštenie svojho mena mi dovolila, aj keď si nemyslím, že by to považovala za nejaký môj geniálny prozaický výkon.“

V poviedke Bratislawa jest mala zasa vystupujú či spomínajú sa konkrétne známe osoby a mystifikáciu si vychutnáte aj záverečnou autorskou poznámkou, ktorá je aj akousi ďalšou malou pointou. Dá sa vo „vymyslenom príbehu podľa skutočnej udalosti“ vypátrať aj vaša osoba?

SkryťVypnúť reklamu

„Som ten typ autora, ktorý je prítomný v každom svojom texte. Raz je mojím alter egom rozprávač, inokedy niektorá postava. Najradšej som úzkoprsý, zakomplexovaný a chudorľavý. Spomínaná poviedka vychádza zo skutočnosti asi na päťdesiat percent, nechávam na čitateľovi, aby si určil, od ktorého momentu je to už viac fikcia ako záznam reality.“

Vaše knihy boli preložené do viacerých jazykov, najnovšie aj do češtiny. Ako ste spokojný s prekladmi do tohto blízkeho jazyka?

„Vo vydávaní prekladovej literatúry je Česko svetová veľmoc. Podľa štatistík UNESCO tam vychádza viac prekladovej literatúry než v Spojených štátoch, hoci Američanov je tridsaťjedenkrát viac. Preto som s prekladmi do češtiny v prvom rade spokojný v tom zmysle, že mi v tejto ohromnej konkurencii knihy vyšli, čím sa zvyšuje okruh čitateľov, s ktorými môžem komunikovať. Vo vydavateľstve Host som mal vynikajúcu redaktorku Olgu Trávníčkovú, ktorá ma upozorňovala aj na chyby v slovenských origináloch, čo bolo ďalšie plus.“

SkryťVypnúť reklamu

Čo si všeobecne myslíte o prekladaní slovenských diel do češtiny?

„Myslím, že Česi nikdy nejako masovo po slovensky nečítali a vôbec sa za to na nich nehnevám. Ani za federácie to nebola ich povinnosť, tak prečo by sme to mali vyžadovať dve desaťročia po jej rozpade? Existoval a existuje tam, samozrejme, okruh intelektuálov, ktorí cieľavedome a systematicky sledujú dianie na Slovensku, ale recipročná kultúrna výmena medzi našimi národmi nikdy nebola. To vôbec neprekáža, ani s Nemeckom, ani s Amerikou či Ruskom nemá Slovensko vzťah rovnocennej kultúrnej výmeny. To, že slovenský čitateľ je bilingvista schopný čítať aj po česky, je naše plus, ktoré nás voči Čechom zvýhodňuje, preto by sme si ho mali pestovať aj v budúcnosti. A oni nech slovenské knihy prekladajú. Čím viac, tým lepšie.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 705
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 529
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 364
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 776
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 005
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 906
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 596
  8. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 7 169
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 678
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 508
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 375
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 571
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 369
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 345
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 061
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 421
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  4. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu