Nedávny vznik Prešovského národného divadla sa nestal mediálnou bombou, ale divákov si recesistické zoskupenie pôsobiace v štúdiu Divadla Alexandra Duchnoviča našlo.
Logo novej „erbovej“ inštitúcie vtipne prepája prešovskú aj slovenskú symboliku, jeho vnútorná hierarchia je jednoduchá - umeleckou šéfkou je Júlia Rázusová, tajomníčkou zas mladá dramatička Michaela Zakuťanská. Všetky ostatné neobsadené funkcie ponúkajú skvelú kariéru pre dobrovoľníkov.
PND promuje Prešov ako dobré miesto na umieranie nálepkami typu: „Prešov, ta tak vyšlo“. Repertoár pozostáva z jednej, zato však generačne výpovednej hry Single radicals. Okrem názvu je v nej všetko lokálne, ešte aj prešovský čas ide inak ako ten bratislavský, ak nepovieme rovno, že stojí. Hrdinami sú mladí ľudia nie celkom dobrovoľne zachraňujúci demografickú štruktúru mesta. Učiteľka, ktorá sa bojí žiakov, sezónny zberač talianskych jabĺk, nádejný umelec a lovkyňa mužských sŕdc.
Prešovská rodáčka Gabriela Marcinková, príznačne oblečená do stanu pre jedného, podporila produkciu svojím prirodzeným herectvom. Aj herectvo ostatných (Tomáš Mischura, Ladislav Ladomirjak a Zuzana Dancáková) pôsobí osviežujúco.
Opis tráum a frustrácií mladých je kruto presný bez snobizmu matkinovského typu. Toto nie je mestská rozprávka, ale existenciálna úzkosť vypitá na ex. Nikto nie je za vodou, ešte tak za vodkou.
