Pozerať toto video nie je ľahké ani príjemné. Jeho intenzita pôsobí ako odpudzujúci magnet a človek musí v prvých minútach odolať pokušeniu zaklapnúť počítač či presurfovať na nejakú ľahšiu vlnu.
Čiernobiely film natočený na Super 8mm. Detailný záber na muža, ktorý sa snaží otvoriť žene jej pevne zavreté oči. Energia, s akou sa o to pokúša, pôsobí veľmi násilne a znesiteľnou ju robí iba nečakaná opatrnosť, ktorá sa tu a tam prejaví v jeho chvatoch.
Ona sa bráni, ale zároveň sa k nemu primkýna, neutečie od neho. Je veľmi pasívna. Uhýna hlavou dopredu, dozadu, ukrýva si tvár do záplavy tmavých vlasov. Ruky použije na obranu iba zo dvakrát, a aj to iba náznakom. Jediným zvukom je ich dych, ktorý sa zrýchľuje a spomaľuje s meniacou sa intenzitou zápasu. A to celé v dĺžke 17 minút. Ona nakoniec zvíťazí. Aj keď sa mu niekoľkokrát podarí odchlipnúť jej viečka, uvidíme iba bielka dozadu vyvrátených očí, zreničku ani raz.
Až do konca
„Nie som veľkým fanúšikom videoartu, ale Vitovo video z roku 1971 je zaujímavé v niekoľkých rovinách. Videl som ho v Kiasme v Helsinkách asi pred piatimi rokmi. Bežali tam na televízoroch nejaké videá, a tak zo slušnosti som si k tomu sadol, že si niečo pozriem. Aspoň časť, väčšinou to nikdy nie som schopný dopozerať do konca. Toto ma však pohltilo. Vizuálne úplne jednoduché, s množstvom rovín a odkazov, ktoré som bol schopný odčítať v tom akte násilného otvárania očí niekomu druhému. Fascinovalo ma to, a tak som to dopozeral až do konca,“ spomína na prvé ohromenie z diela fotograf Filip Vančo.
Formát videa tak, ako ho požívajú vizuálni umelci, je podľa neho v niečom oveľa slobodnejší ako jazyk filmu. Ale skôr chce hovoriť o pocitoch, ktoré v ňom to video vyvolalo.
Acconci Vito, Pryings, 1971.
17 min. video natočené na čiernobiely film, záznam vystúpenia na New York university
Niekde za tým je láska
„Je to veľmi intímna situácia, zároveň veľmi násilná, ale stále tam cítiť nejakú blízkosť, nejaký vzťah,“ vysvetľuje. Evokovalo mu to vzťahy z normálneho života.
Niekedy sú poriadne komplikované, ale za tým všetkým je stále láska. Často si necháme so sebou robiť veľa, aj nepríjemného, ale na druhej strane sa toho vzťahu stále držíme. „Ten zápas na videu akoby nebol hraný, je to naozaj prežité. Je to o vášni, až živočíšna vec, ktorá je pre mňa veľmi znepokojujúca,“ opisuje prvú rovinu Vitovej práce Vančo.
Druhá rovina je podľa neho možno až priveľmi prvoplánová. Symbolika násilného otvárania očí sa môže viazať k tomu, ako ľudia dnes vnímajú súčasné umenie. Nasilu to nejde. Umelci sú dnes v pozícii úplných outsiderov. Skoro nikto im nerozumie a z toho vyplýva, že sú terčom posmechu. Najnovšie sa označujú za grantových darmožráčov. Umelci sú tí poloblázni, ktorí kdesi čosi riešia a žijú len z našich peňazí. Málokto si uvedomuje potrebu kultúry a umenia v spoločnosti. Výtvarní umelci si to schytávajú ako prví.
Na stope umeniu
„Prečo je to nepochopenie súčasného umenia také obrovské? Návšteva výstavy by mala byť aktívnym činom. Návštevník sa musí otvoriť a snažiť sa vnímať. Nehovorím, že sa to vždy podarí, a netvrdím, že to vždy stojí za to, ale toto nastavenie vám pomôže tú vec nejako uchopiť a mať z nej zážitok. A potom dokážete aj rýchlejšie odhaliť vec, ktorá za to nestojí,“ podotýka Vančo.
Čo môže dať ľuďom súčasné umenie? Čo im môže dať sedemnásťminútové pozeranie tohto videa? „Zážitok. V rôznych rovinách ponímania tohto slova. Estetický, vizuálny, ale môže to byť aj pocitový alebo intelektuálny zážitok. Môže to byť zážitok z objavenia, z pochopenia. Je to, ako keď čítam knihu a pochopím, čo mi chcel autor povedať. Keď veľmi presne viem, o čom hovorí a je jedno, aká zložitá je tá vec, o ktorej hovorí, alebo či je to pocit, alebo skúsenosť, alebo opis. Napíše alebo pomenuje to tak, že presne povie to, čo v takej situácii zažívam aj ja, ale ja osobne by som to tak pomenovať nevedel. Tak je to v literatúre a rovnako je to s hudbou, filmom. Jednak zážitok a jednak otvorenie úplne nových rovín a rozmerov uvažovania o živote, svete, veciach, ktoré sú okolo nás.“
Čo robí umenie umením? Čo rozhoduje o tom, či toto video je alebo nie je umenie? Možno jednou z hlavných podmienok je to, že musí komunikovať s divákom. Ak vás niečo osloví, ak to s vami pohne, tak potom ste na dobrej stope. Vo výtvarnom umení dnes nájdeme veľa slobody. Nezviazanosť s tradičnými očakávaniami. Stačískúsiť otvoriť sa tomu.
Juraj Kováčik, autor je editor hentak.sk
Autor: Juraj Kováčik
