Na CD si to až tak nevšimnete, ako na LP platni. Keď sa zahľadíte bližšie na obal, uvedomíte si, že tie stromy tvoria jednoduché linky a keby ste ich preklopili horizontálne, vyzerali by ako zvukové krivky v počítači. Takto podobne funguje celý nový album Vlada Ďurajku, ktorý debutoval v roku 2002 pod pseudonymom Abuse a dnes pôsobí ako Autumnist.
Sound of Unrest znamená Zvuk nepokoja, ale ním táto hudba mieri na sústredenú pozornosť a na nočné hodiny vášho času. Iste, na prvý dojem môže na niekoho naozaj pôsobiť trochu senzitívne, ale pri opakovanom počúvaní zistíte, že má oveľa bližšie k melanchólii, nostalgii a atmosféram starých soundtrackov či space rocku 70. rokov. Keď chcete hudobnú analógiu – jednoducho viac Cinematic Orchestra než Depeche Mode.
Až sa zdá zvláštne, že Ďurajku ani po treťom „celovečernom“ albume ešte naplno neobjavili filmári. Väčšina nových skladieb by sa hodila do nejakého umeleckého dokumentu či hraného príbehu z urbánneho prostredia.
Jeho autorský rukopis sa nezmenil – striedanie krátkych motívov a vyhrávok s pár tónmi, hypnotizujúce basové linky s beatmi, „neslovensky“ vypracované aranžmány aj zvuk kombinujúci elektroniku a živé nástroje.
Čo sa zmenilo, je viac analógových klávesov namiesto digitálnych, ale najmä oveľa viac hlasov. Kým predchádzajúce nahrávky boli postavené najmä na inštrumentálnych plochách, Sound of Unrest je pesničková záležitosť. Takmer polovica skladieb je naspievaná rôznymi hosťami (od exotického Sibírčana Olega Teru po kolegov z labelu Deadred Records Richarda Imricha a Jelly Belly), aj väčšina ďalších využíva vokály.
Ďurajka a jeho spoluhráči vrstvia rôzne zvuky, oproti minulosti ubudlo samplov, sú tu gitary, ale napríklad aj dychové nástroje. Všetko stojí na atmosfére, no párkrát to na nej zároveň aj padá (keď opakovanie motívu preváži nad zaujímavosťou jeho variácie). Ale celok funguje a drží pokope.
Podľa kalendára je síce zima, ale počasie má oveľa bližšie k jeseni. K albumu Autumnistu sa treba vrátiť aj preto, lebo v januári chystá koncertné turné. So skupinou obídu menšie nezávislé priestory, ako sú žilinská Stanica či Záhrada v Banskej Bystrici, kde ich hudba vynikne naplno. Kapelníka s laptopom, klávesmi a škatuľkami dopĺňa tradičná rytmika basa/ bicie,gitarista, hráč na gramofóny a bude aj videoprojekcia.
