Nie sú tu slová ani klasické gagy. Ale populárny seriál funguje aj na veľkom plátne. Vďaka filmárskemu majstrovstvu, hravosti a imaginácii tvorcov.
Na jeseň roku 2006 začali televízie vysielať francúzsky seriál scenáristov, režisérov a animátorov Héléne Giraudovej a Thomasa Szaba Minuscule. U nás sa stal známym pod českým názvom Mrňouskové a neskôr, keď dorazil na DVD, aj ako Drobčekovia. Krátke epizódy (do šiestich minút) spájali realizmus prírodopisného dokumentu s digitálnou animáciou. Prostredia boli reálne, lienky, kobylky, húsenice, mravce, slimáčikovia, sršne, muchy, ovady zasa štylizované a digitálne animované.
Hmyzia pantomíma
Viac než sto seriálových častí zaujalo nielen nápaditou animátorskou prácou, ale aj tým, že hmyziu háveď nepoľudšťovali, všetky monológy a dialógy obstarali zvuky. Čiastočne pôvodné autentické ruchy, čiastočne štylizované, vtipne zveličené pískanie, vrčanie, ujúkanie, smiech, vzdychy. Lienka svojím ciciačikom trúbi, mravce hvízdajú, sršne a ovady vydávajú zvuk ako dobre vyladený chopper, vážky hučia ako helikoptéry, pavúkovi to v hlave žblnká ako v pustej jaskyni.
Ešte dôležitejšie však je ovzdušie: drobčekovia nie sú groteskami plnými bláznivých gagov či, nedajbože, štylizovaného násilia. Chrobáčiky a slimáčiky sa v nich dostávajú do problémov. Včielka je lenivá a neposlušná. Muchy uviaznu v dome za oknom. Slimák sníva o lietaní. Lienka čelí drzým motorkárom – sršňom.
Dej, vrátane naháňačiek, sa odohráva v pokojnom pohodovom tempe, takže divák má dostatok času vychutnať si obraz i symfonickú orchestrálnu hudbu. Profesionálna práca sa spája s minimalizmom a hravou poéziou. Drobčekovia sú vďaka tomu jedineční a srdcia divákov si získali v desiatkach krajín.
Napriek tomu prvé správy o pripravovanom celovečernom filme vyvolali určité pochybnosti. Seriálové epizódy s čistou detskou naivitou totiž iba rozohrávajú jednoduché situácie a príbehy. Často nie sú ani vypointované. Môže to fungovať aj na ploche 80 (Unifrance uvádza 85) minút?
S humorom a poéziou
Zdá sa, že áno. Hlavnou postavou filmu, premenovaného u nás z Drobčekov na Chrobáčikov, je odvážna lienka s poškodeným krídelkom. Náhoda ju spojí s oddielom čiernych mravcov, ktoré sa do mraveniska pokúšajú odniesť cukorničku plnú cukru. Nielenže je to úloha mimoriadne náročná a nebezpečná, ale sústredia na seba aj pozornosť násilníckych červených mravcov, čo vyústi do skutočnej vojny. Proti presile môže pomôcť iba lienočka.
Forma i práca s obrazom a postavami je rovnaká ako v seriáli. Tvorcovia si dokonca pomáhajú aj niektorými seriálovými nápadmi. Príbeh sa odohráva v malebných prírodných scenériách a sprevádza ho takmer neutíchajúca hudba skladateľa Hervého Lavandiera.
Film bez slov a bez klasických gagov však kladie na diváka isté nároky. Najmä malé deti majú problém s orientáciou v pomerne pomaly plynúcom rozprávaní, plnom pomĺk a stíšení. Ani divák klasickej filmovej zábavy sa nedočká veľkolepého finále, hoci príbeh má k nemu pekne namierené.
Chrobáčikovia: Údolie stratených mravčekov je skôr zábava pre zrelšie publikum, ktoré dokáže oceniť filmárske majstrovstvo, hravosť a imagináciu tvorcov. Publikum, ktoré si vychutná hudbu, ale aj úsmevný, poetický pohľad na svet lesného drobizgu, pri ktorom sa aj naše veľké životné problémy stávajú menšími a prekonateľnými.
