Nech vás v novom roku neminú plné vrecká peňazí. Muzikál zo 70. rokov nestarne.
Poznáte Alfréda Cicáka a Gejzu Galibu? Viete, to sú tí dvaja pracujúci páni holiči, čo snívajú svoj sen o tom, aké by to bolo, keby boli milionármi a mali plné vrecká peňazí. Gejza má ženu a deti, ktoré potrebujú nové tepláky, ojoj, ako by im doprial! Alfréd je slobodný, ale ženstvo je neodbytné a tiež by vedel, čo s peniazmi, slnečná Florida čaká! Medzi ich stálych návštevníkov patria taxikár Mrenica, strážmajster Pivonka či pani doktorka Plná. Všetci potrebujú holičské služby: zarovnať bokombrady, upraviť obočie, pristrihnúť fúziky. Občas k nim zájde aj miestny žobrák Ignác, o ktorom sa hovorí, že nosí na krku plný mešec peňazí. Holiči vymyslia plán, ako sa k jeho peniazom dostať. Vyhrali sme v športke! – vyhlásia vo chvíli, keď sa zdá, že peniaze sú na dosah, čo stačí na to, aby pani manželka Gabika Galibová vzala tržbu z kasy a nachystala oslavu. Nebude chýbať kaviár ani šampanské či iné vyberané lahôdky, človeku onoho času prakticky nedostupné. Lenže všetko je trochu, vlastne úplne inak.
Zákaz aplauzu
Divadelnú hru Žobrácke dobrodružstvo napísal Ján Solovič v roku 1970, hneď v tom roku mala premiéru na Malej scéne SND a bola na repertoári štyri sezóny. Slovenský dramatik bol v tom čase umeleckým šéfom divadla a krátko na to začal zastávať vplyvné kultúrno-politické funkcie. Pre mladú autorskú dvojicu Milan Lasica a Július Satinský sa vtedy naopak začali dosť neznesiteľné časy. Normalizačné praktiky spôsobili, že ich v roku 1971 vyhodili z Divadla na Korze, o necelé dva roky neskôr z Divadla Večerní Brno. Hrozilo, že nebudú robiť nič. Vtedy prišli s nápadom dvaja iní známi páni - Ivan Krajíček a Kamil Peteraj. Podarilo sa im presvedčiť vedenie divadla, ktoré následne presvedčilo súdruhov z ministerstva kultúry, že niet lepšieho trestu, než odpratať mladú autorskú dvojicu na javisko Spevohry bratislavskej Novej scény. Účinkovanie v Spevohre sa L+S zdalo už len o trochu absurdnejšie než tancovať v balete, ale pristúpili. Objaviť sa spolu na jednom javisku však zostalo naďalej problémom. Stačila nevinná replika a už bolo zle. Pri prvej hre Ťuťulum, ktorú v Spevohre naštudovali, divadlo dostalo dokonca príkaz, že keď sa Lasica so Satinským stretnú na scéne, nesmie zaznieť aplauz.
Plné vrecká peňazí sa stali najhranejším slovenským muzikálom v našich dejinách. V roku 1978
vyšla nahrávka v mierne zmenenom obsadení aj na LP platni.
Pomocná ruka
„Divadlo, samozrejme, burácalo a nasledoval prúser. To sú dnes už nepredstaviteľné veci,“ hovorí Kamil Peteraj, ktorý bol v tých rokoch dramaturgom Novej scény. Patril k tým, ktorí mali počas tvrdej normalizácie lepšiu pozíciu ako Lasica so Satinským, a tak ju využil v ich prospech. Po tom, ako sa podarilo oboch obsadiť do inscenácie Husári, ktorú mali veľmi radi herci aj diváci, prišiel s nápadom naštudovať hudobnú komédiu. „V tom čase sa niekedy až bezhlavo kládol dôraz na niečo pôvodné. Vo vnútri divadla bola ambícia urobiť nielen slovenskú, ale aj zaujímavú inscenáciu. Boli sme vtedy očarení americkými muzikálmi, ale nemohli sme ich hrať. Tak sme sa snažili nájsť v domácej tvorbe dielo, z ktorého by mohlo niečo také vzniknúť. Žobrácke dobrodružstvo bolo jedno z mála slovenských komediografických hier a vystupovala v ňom dvojica,“ hovorí Peteraj. Svoj návrh obsadiť v nej Lasicu so Satinským a urobiť muzikál predložil autorovi Jánovi Solovičovi. Ten sa k veci ako vtedajší vedúci tajomník Zväzu slovenských spisovateľov postavil pozitívne, pričom pamätníci vravia, že to mohlo ľahko dopadnúť aj celkom opačne.
Kľúče od plantáže
V každom prípade, tvorbe L+S sa vtedy pootvorili dvere a v roku 1975 prišiel na svet malý slovenský muzikál Plné vrecká peňazí, ako si ho pamätáme. Príbeh holičov si dvojica mohla podať vo vlastných dialógoch, dorobiť svoje „špílce“. Nad texty pesničiek si sadol Milan Lasica s Tomášom Janovicom a ako obaja tvrdia, slovo dalo slovo a išlo to. Vyšli skvele. Výbornú hudbu k textom zložil skladateľ Igor Bázlik, v tom čase vo svojej životnej forme. Autor predlohy bol korektný, dal tvorcom takpovediac voľnú ruku, ak sa o niečom takom v tých rokoch vôbec dá hovoriť. Na premiére bol dojatý z toho, s akým úspechom bola hra prijatá. Napokon mala vyše stopäťdesiat repríz. Postupne ju naštudovalo viacero slovenských divadiel – hrala sa v Prešove, Košiciach či Martine, mali ju v repertoári aj viaceré ochotnícke súbory, dokonca sa uvádzala aj u našich južných susedov. Plné vrecká peňazí sa síce zrodili v núdzových časoch a tvorcovia na to obdobie neradi spomínajú, no paradoxne okamžite zafungovali. Stali sa najhranejším slovenským muzikálom v našich dejinách. V roku 1978 vyšla nahrávka v mierne zmenenom obsadení aj na LP platni, v réžii Petra Mikulíka ju s dvojicou L+S nahrali Magda Paveleková, Stano Dančiak, Eva Krížiková, Zita Furková a Karol Čálik.
Keď ide o peniaze, neštítime sa ani žobrákov. V novonaštudovanej hudobnej komédii
zľava Martin Mňahončák, Ján Jackuliak, Zuzana Kocúriková a Marek Majeský
Zaujímavé je, že hra nevychádza z formy dodnes. Napríklad v bratislavskom Mestskom divadle POH ju naštudovali pred pár týždňami v réžii Juraja Bielika. V úlohách Alfréda a Gejzu účinkujú Marek Majeský a Martin Mňahončák a naozaj im to pristane.
Skúste si dnes pustiť pieseň Na Miami, kde sa zasnívaní páni milionári Teddy a Jenifer vyvaľujú na pláži, hľadajú kľúče od plantáže, čítajú šekovú knižku, počítajú doláre a pijú brandy. Verte tomu, že sa namotáte. A budete úplne súhlasiť s legendárnym sloganom, že klan sa klanom vybíja.
