V Paríži, pár ulíc od Eiffelovej veže sa nachádza ulica Grenelle. Luxusná štvrť ukrýva dom číslo sedem. A v tom dome žijú dve navonok odlišné osoby – Renée a Paloma. Obe s iným spoločenským postavením, ktoré sa snažia napĺňať spoločnosťou dané očakávania a úlohy. No v skrytosti žijú úplne inak. Kým Renée ma 54 rokov, Paloma má 12. Hoci by sa mohlo zdať, že prvá má všetko už odžité a tú druhú všetko len čaká, je to presne naopak.
Všetko len na prvý pohľad
Renée nie je ani krásna, ani bohatá. V skutočnosti je malá, tučná a škaredá. Je takou typickou domovníčkou – s kurími okami na nohách a s malým tlstým kocúrom za pätami. Na otázky nájomníkov odpovedá úsečne a z jej bytu celý deň hučí zapnutý televízor. Je to tak však len na prvý pohľad. Za múrmi sa totiž ukrýva inteligentná a sčítaná žena, ktorá si potajomky do svojho bytu odnáša tašky plné filozofických kníh a románov ruských klasikov.
Za podobnou pretvárkou sa ukrýva aj Paloma – dcéra úspešného francúzskeho politika, ktorej v živote nič nechýbalo. Ba bolo jej dokonca pridané navyše – má výnimočný intelekt, ktorý pred svojimi vrstovníkmi aj rodičmi dobre ukrýva. Miluje japonskú kultúru – básne haiku aj manga komiksy. A aby si ich mohla čítať v origináli, chce sa naučiť po japonsky. Samozrejme, má aj mačku, ktorej hovorí Ústava. Keďže Paloma nechce žiť život nenaplnených snov a sklamaní, rozhodne sa, že v deň svojich 13. narodenín spácha samovraždu.
Písanie a čítanie denníkov
Tieto dve postavy tvoria základ románu S elegancí ježka (Host ju vlani znovu vydal) od francúzskej spisovateľky Muriel Barberyovej. Príbeh podala ako striedavé rozprávanie oboch hrdiniek prostredníctvom denníkov, ktoré si obe postavy píšu. Denníky sú navyše v knihe odlíšené typom písma aj sadzbou. Čitateľovi tak evokujú dva rukopisy a umožňujú mu čítať román chronologicky za sebou, ale aj ako poznámky jednej alebo druhej postavy.
Barberyová vďaka týmto dvom hrdinkám otvára silné témy. Stačí jej na to len mikrosvet ich domova. V prvom rade sa venuje otázkam kastovnej spoločnosti. Obe postavy totiž veria na rozvrstvenie do spoločenských tried, ktoré je podľa nich pevne dané. Viditeľnejšie je to v prípade Renée, ktorej životný príbeh je akoby cestou za oslobodením vlastnej duše, za vykročením z úlohy, ktorú jej prisudzujú spoločenské predsudky.
Zátvorka v čase
Kniha je zároveň plná odkazov na francúzsku, americkú, ruskú či japonskú kultúru – od spisovateľov a skladateľov cez filmy až po básne haiku, ktorými Paloma začína každú časť svojho denníka.
Dôležitou časťou diela je aj filozofia, ktorej myšlienky nie sú podávané náročným štý〜lom, ale najmä ľudsky a prístupne hlavne cez postavu Renée. Autorka to robí prostredníctvom človeka, ktorý sa na svet díva jednoducho a pritom nie obyčajne. Venuje sa otázke zmyslu života, no nie jeho hľadaniu, keďže v tom majú obe hrdinky od začiatku úplne jasno.
„Kdesi vonku svet buráca alebo spí, vojny nasledujú jedna za druhou, ľudia žijú a umierajú, národy vymierajú, iné sa rodia, aby mohli byť čoskoro podrobené inými, a v hluku celej tejto hrôzy, v erupciách a prívaloch, pri tom svetabehu, kde sa všetko rodí, ničí a vyrastá, v tom všetkom sa zmieta ľudský život.“
S eleganciou ježka je príbeh dvoch osobností, cez ktoré chce autorka poukázať na jedinečnosť každého človeka. Je to tiež príbeh o radostiach zo svojich skrytých tajomstiev a o strachu z ich odkrývania. A v neposlednom rade je aj o živote, ktorý môže byť miestami ťaživý, no vždy sa ho oplatí žiť.
Pretože „práve toto je možno život: množstvo beznádeje, ale aj chvíle krásy, v ktorých čas neubieha rovnako. Je to, akoby sa v notách urobila nejaká zátvorka v čase, akoby sa čas zastavil, akoby sa človek ocitol inde, akoby bolo vždy v nikdy“.
